Americkí a kanadskí vedci pracujú na vytvorení umelého života. V novom mikroorganizme chcú usporiadať kyselinu života - DNA - tak, ako to doteraz príroda neurobila.

Pri pokusoch používajú rad známych baktérií žijúcich v ľudskom tele. Výsledkom by mal byť užitočný mikrób, ktorý by vyrábal napríklad lieky, čistú energiu, chemickú produkciu bez škodlivín, prípadne by likvidoval nebezpečný odpad (hladná baktéria s dobrým trávením požierajúca vyhorené jadrové palivo by sa naozaj zišla).

Americký vedec Craig Venter oznámil úmysel vytvoriť umelý život už po skončení projektu čítania ľudského genómu, ktorý mnohí považujú za vôbec najväčší úspech modernej vedy. Venter so svojou súkromnou firmou v ňom zohral úlohu hnacieho motora, lebo sa postaral o silnú konkurenciu štátnym inštitúciám, ktoré nazýval korytnačkou. A hneď ho aj začalo zaujímať, ako od čítania genetického kódu života prejsť k jeho písaniu.

"Snažíme sa pochopiť ľudský genóm s jeho 24-tisíc génmi a 100 biliónmi buniek," povedal pre kanadské noviny Globe and Mail. "Pritom však nevieme, ako 300 alebo 400 génov vytvára prostú živú bunku. Ak preto chceme o vlastnom genóme vedieť všetko, musíme začať od niečoho, čo dokážeme rozobrať na časti a znovu zložiť. Začíname od štvortaktného motora, nie od kozmickej rakety."

Skúšobným motorom je zatiaľ jednobunková baktéria Mycoplasma genitalium. Má iba jeden chromozóm obsahujúci 517 génov, zatiaľ čo človek má svoje gény uložené v 23 zdvojených chromozómoch. Vedci však predpokladajú, že nová forma života, ak sa k nej vôbec niekedy dopracujú, si vystačí s 250 - 400 génmi. Každý z nich vytvoria v laboratóriu.

Lenže ani v prípade, ak sa aj zo štyroch písmen DNA (adenín, guanín, citozín a tymín) podarí stvoriť nové gény a spojiť ich do chromozómu, ešte nebude nič jasné. Ako povedal Robert Holt z Centra výskumu genómu Univerzity v Britskej Kolumbii, zásadná otázka znie: "Čo budete robiť s DNA, keď ju získate? Ako z nej vznikne organizmus? Na vytvorenie organizmu potrebujete jeho genóm. Aby ste však vytvorili genóm, potrebujete organizmus."

Holt, ktorý pracoval do roku 2002 v USA s Venterom, rieši so svojím tímom otázku, ktorá preložená do človečiny znie: Čo bolo skôr, vajce alebo sliepka? Nádejnou cestou, ako to zistiť, je vložiť umelo vytvorenú DNA do existujúceho mikroorganizmu. Bakteriálna DNA však nie je - na rozdiel od ľudskej - iba v jadre bunky, ale pláva v celom organizme. Preto kanadskí vedci skúšajú využiť vysoké napätie, aby baktériu opatrne otvorili a pomaly ju zaplnili malými časťami novo syntetizovanej DNA.

Zatiaľ postup overujú tak, že rozbíjajú na malé časti DNA baktérie Haemophilus, ktorá žije v horných dýchacích cestách, a vkladajú ich do "škrupinky" z baktérie Escherichia Coli, žijúcej v črevách. "Toto je naša stratégia, zatiaľ však nevieme, či bude fungovať," hovorí Holt.

Kedysi dávno Pasteur dokazoval, že živé vzniká iba zo živého. Teraz chcú Venter s Holtovým tímom dokázať, že živé môže vzniknúť aj z novej verzie jednotlivých písmen DNA, ktoré samy osebe živé nie sú, bez nich si však život nevieme predstaviť. Tým, že rozbijú mikrobiálnu DNA a zložia ju do iných génov, chcú vedci získať organizmus s novými vlastnosťami. Podľa Ventera sa raz takýmto umelým mikróbom otvorí celý svet a ešte to bude aj veľký biznis. A vedci získajú ešte niečo navyše: azda pochopia podstatu života, zistia, ako sa vyvíjal a ktoré základné zložky ho tvoria.