FOTO
Obloha je nevyspytateľný čarodejník, schopný priam hororových zvratov. Vo štvrtý deň zimnej olympiády 1928 vo švajčiarskom Sankt Moritzi sa ortuť v teplomeri za päť hodín vyšplhala z nuly na 25 stupňov!
Móricovské žartovanie oblohy
Na trati vôkol mondénneho zimného strediska v engadinskej časti Álp práve prebiehal lyžiarsky maratón. Bežci vyštartovali do stopy s tenkým popraškom nočného snehu, čochvíľa sa však im pod lyžami topil ešte aj potlačený základ z celej na sneh štedrej zimy. Na náhornej planine vo výške takmer 1900 m to sprvu ako-tak kĺzalo, ale zjazd k jazeru pripomínal spomalený film. Ku koncu pretekov to už bolo len utrpenie.
Vtedy si ešte voskoval každý sám. Ale zoči-voči vpádu föhnovej vlny by zázrak nespravil ani tím servismanov. Zo 41 pretekárov do cieľa päťdesiatky dobehli jedenásti. Najskôr Švéd Per Erik Hedlund a po ňom s vyše 13-minútovou stratou krajania Gustaf Jonsson a Volger Andersson.
Rýchlokorčuliarsky maratón na 10 kilometrov, ktorý prebiehal v rovnaký deň, po piatej jazde prerušili. Každá ďalšia dvojica mala horšie a horšie podmienky. Štyristometrový ľadový ovál sa premenil na jazero.
Pokračovať sa malo na druhý deň. Zajtra však lialo a museli prerušiť celú olympiádu.
Pozajtra sa počasie trochu umúdrilo, ale najdlhšia rýchlokorčuliarska disciplína na zimnej olympiáde 1928 nadobro ostala bez víťaza. Súťaž bobistov ho má len vďaka tomu, že za víťaza vyhlásili posádku, ktorá bola na čele uprostred pretekov, po dvoch zo štyroch jázd.
Sankt Moritz, ktorý si nechal patentovať svoj názov (dokonca dvojnásobne: aj jeho rétorománsku podobu San Murezzan), bol už v dvadsiatych rokoch vychýreným prázdninovým rajom horných desaťtisíc. Miestni hotelieri dotlačili organizátorov olympiády k februárovému termínu v snahe predĺžiť zimnú sezónu, zvyčajne sa končiacu koncom januára. Na február lákali klientov už len do dnešných dní trvajúcou tradíciou dostihov na snehu. Teraz im mohli ponúknuť aj čosi navyše, biele hry, ktoré si chamonixskou premiérou v roku 1924 získali na kontinente dobrý zvuk.
Peripetie minulých olympiád
Ani v zime však vždy nemrzne. Občas aj leje. Často fičí. Zavše sadne hmla. Alebo mrzne až praští. Prípadne naváľa snehu, až sa nestíha odpratávať. Dejiny zimných olympiád sú plné historiek heroického boja s nečasom.
Do Lake Placidu v roku 1932 dovážali sneh nákladnými autami, ba aj vlakmi až z Kanady. Innsbručania ho pred prvou olympiádou (1964) naviezli na trate až 25-tisíc ton - dva mesiace im nenasnežilo. V Norefjelle, kam organizátori ZOH 1952 v Osle vyhnali alpských lyžiarov, museli skracovať trate a sneh preparovať. Aj o štyri roky v talianskej Cortine d'Ampezzo zvážili sneh z vyšších polôh.
Tomu, čo starý kontinent pozná pod pojmom föhn, sa v Severnej Amerike hovorí chinook. Teplý vietor, ba vetrisko, dvihol teplotu v kanadskom Calgary na slnku až na 23 stupňov. Také nevyspytateľné počasie ako počas ZOH 1988 sme nezažili najmenej štvrť storočia, tvrdili domorodci. Organizátorov zachránil - umelý sneh.
Voľakedy boli všetky súťaže zimnej olympiády od prvej až do poslednej úplne vydané napospas vrtochom oblohy. Pod holým nebom a na prírodnom ľade sa strieľali aj góly do hokejových bránok a krútili piruety. Kryté haly s umelým ľadom sa stavali najskôr v metropolách a vo veľkomestách. A tie sa o zimné hry neuchádzali, lebo na snehové stráne z nich bolo priďaleko. Mimochodom, Oslo je dodnes jediným hlavným mestom v galérii dejísk bielej olympiády.
Kšeft má rád gýčovú oblohu
Počnúc olympiádou v americkom Squaw Valley 1960 však prebiehajú súťaže v hokeji aj v krasokorčuľovaní v krytých halách. V Calgary mali premiérovo strechu nad hlavou aj rýchlokorčuliari. Prvý krytý 400-metrový ovál s umelým ľadom postavili v krajine slávnych mužov dlhých nožov v Holandsku. To je ľadový zámok, žasli dovtedy na zimu, vietor, sneh, zavše aj dážď zvyknutí rýchlokorčuliari, keď si v roku 1988 vyskúšali halu v Heerenveene. A ten ľad, stále mínus tri!
Všetkým zimným športom však nemožno dať skleníkovú podobu.
Najchladnejšie hry zažil olympizmus v Lillehammeri v deväťdesiatom štvrtom. Na sever Nórska zavítala polstoročná arktická zima. Nadránom bývalo mínus tridsať. Krásna olympiáda, počas ktorej lekári najčastejšie ošetrovali - omrzliny.
Sťahovanie do Nagana o štyri roky neskôr znamenalo návrat k nečasu: dážď, hrmavica, metelica, hmly... Zjazdári čakali na povel ku štartu päť dní a jednu hodinu! Jednu z biatlonových súťaží museli ukončiť a anulovať, lebo nebolo vidno na terče. Bobisti šli namiesto štyroch jázd len tri...
Nik a nič nedokáže sprostredkovať takú reality show ako obloha. Aspoň sa však čo najskôr dozvedieť, čo sa dá od nej čakať. Medzinárodný olympijský výbor vedel, prečo v roku 1996 podpísal memorandum o vzájomnej podpore so Svetovou meteorologickou organizáciou. Meteorológia v službách športu: počas olympiád dostávajú ich organizátori aktualizované predpovede každú štvrťhodinu.
Umelé chladenie majú už aj tobogany, ktorými sa spúšťajú bobisti, sánkári či skeletonisti a v zimných strediskách zovšednel a sezónu predĺžil umelý sneh. Odkázanosť na počasie však ostane údelom zimných olympiád, kým budú existovať.
Pre kšeft je zlé, keď prší, sneží, či fučí. Kšeft potrebuje gýčovú oblohu. Čím väčším kšeftom budú olympiády, tým intenzívnejšie bude vzývanie olympijských bohov, aby šli olympizmu po ruke.
Ale nepôjdu.
St. Moritz 1928 vo faktoch
Účasť
464 športovcov (z nich 26 žien) z 25 krajín
Športy
6 (pribudol skeleton)
Disciplíny
25 (plus ukážkové preteky vojenských hliadok)
Najúspešnejšia krajina
Nórsko 6 - 4 - 5.
Najúspešnejší športovci
Johann Grottumsbraaten (nórsky lyžiar) a Clas Thunberg (fínsky rýchlokorčuliar) po dve zlaté medaily.
Perličky z análov
+ Fenomenálna Nórka Sonja Henieová získala prvú z troch zlatých olympijských medailí: mala 15 rokov a 316 dní a na 70 rokov sa stala najmladšou krasokorčuliarskou šampiónkou (prekonala ju až Američanka Tara Lipinská v Nagane 1998).
+ Hokejový šampión vyhral finálový turnaj so skóre 38:0 - prirodzene, bol ním tím Kanady. Američania do Európy nepricestovali údajne pre nedostatok financií.
+ Premiére skeletonu kraľovali bratia z USA: štartovali len desiati účastníci, do cieľa došli ôsmi. Vyhral Jennison Heaton (navyše bol členom strieborného štvorbobu) pred o päť rokov mladším Johnom, ktorý sa ďalších medailí dočkal na ZOH 1932 (bronz v dvojboboch), ba aj 1948 (zasa v skeletone).
+ Prvá medaila pre Československo zo ZOH: v skokoch na lyžiach získal bronz Rudolf Burkert, pôvodom Nemec. (mo)
Hviezda olympiády 1928
Gillis Grafström (Švédsko)
Nikdy nebol majstrom Európy, zato trikrát vyhral svetový šampionát a toľkokrát aj olympiádu. Pokus švédskeho krasokorčuliara vyhrať ju aj štvrtý raz v 38 rokoch mu v Lake Placide 1932 prekazil o 16 rokov mladší Rakúšan Karl Schäfer. Ale možno najmä on sám, lebo v jednom z povinných cvikov sa pokĺzol a spadol. Grafström bol chladný elegán a invenčný výmyselník piruet, krokových pasáží, ale aj kostýmov. Písal básne, maľoval a umelecké vlohy potvrdil aj štúdiom architektúry, pre ktoré presídlil zo Štokholmu do Berlína. Do Švédska sa už nevrátil. Dlho si však nepožil - zomrel ako 45-ročný a pochovaný je v Postupime.
História "umelej" zimy
1852: V kanadskom Québecu prekryli prvé, zatiaľ ešte prírodné klzisko.
1876: V londýnskej štvrti Chelsea otvorili prvé klzisko s umelým ľadom - Glaciarium.
1955: Sánkari zažili prvý svetový šampionát na umelej dráhe - v Osle.
1960: Na olympiáde v americkom Squaw Valley sa prvý raz uskutočnili rýchlokorčuliarske súťaže na 400-metrovej umelo chladenej dráhe.
1962: V lyžiarskych zámorských strediskách začali na stráne striekať umelý sneh.
1988: Rýchlokorčuliarov prichýlila pod svoju strechou hala v holandskom Heerenveene. V tom istom roku na olympiáde v Calgary premiérovo v širšom rozsahu využili umelý sneh.
Pohľad na alpské zimné stredisko St. Moritz v čase II. ZOH. Vpravo je na pleciach krajanov Nór Ivar Ballangrud, štvornásobný olympijský víťaz - prvú zlatú získal v roku 1928 (na 5000 m), ďalšie tri až o osem rokov neskôr v Garmisch-Partenkirchene (500, 5000 a 10 000 m). FOTO - WWW.OLYMPIC.ORG
FOTO
