Vianoce na Luniku IX. FOTO - AUTOR
Dnes mám polnočnú svätú omšu na Luniku IX v Košiciach. Včera večer sme ozdobili stromček a postavili betlehem. Dnes napoludnie sadám do auta a idem na večeru k svojim rodičom na Oravu. Je to 250 km tam a 250 naspäť. Mohol by som večerať aj tu. Moji rodičia sú však iba jediní na svete.
Ďakujem Bohu za každý deň, kým ich mám. Čím som starší, tým viac si uvedomujem, ako veľmi by mi chýbali, keby som ich mohol navštíviť iba na cintoríne. Čas strávený za volantom a náročná cesta mi stoja za to.
Zasadneme k večeri. Najskôr si prečítame z Biblie udalosť, pre ktorú sme sa zišli, potom modlitba a prídu na rad oblátky s medom. Otec každému urobí na čelo krížik s medom, aby sme boli celý rok dobrí. Z oblátky každý každého ponúkne, aby sme sa vedeli podeliť. Nasleduje kapustnica, vyprážaný kapor, ovocie. Na konci večere otec rozreže jablko, či má zdravé jadrá a či nás čaká zdravý rok.
Každý si rozlúskne orech, či má zdravé jadro a či budeme budúci rok zdravý. Každý si, samozrejme, vyberá z orechov tie najzdravšie vyzerajúce. Ak si niekto vyberie chorý, všetci si uvedomíme, že sa máme o svoje zdravie starať a aj to, že lekári liečia, ale Boh uzdravuje. Na stole nebude chýbať ovocie a zelenina zo záhrady a osivo, ktoré sa bude siať na jar alebo na budúci rok.
Tento rok budeme pri stole šiesti. Moji rodičia, dvaja najmladší súrodenci, ktorí ešte nie sú "na poriadku", ja a miesto pri stole nájde aj Julka, ktorá pracuje s deťmi na Luniku. Nemá mamku ani otca, cestou sa zastavíme na cintoríne, aby aspoň takto bola v tento deň na chvíľku s nimi.
Obvykle sa necháva pri stole jeden tanier navyše. Pre toho, kto na budúci rok pribudne do rodiny. Tento rok to bude pravdepodobne vnúča, švagrinka je už pekne matersky zaokrúhlená.
Počas večere niekto odbehne - samozrejme "nenápadne" a zazvoní, akože prišiel Ježiško. Tento zvyk sme si zachovali ešte od čias, keď sme nevedeli, že Ježiško nám darčeky posiela rukami rodičov a starších súrodencov. Ježiško tam, samozrejme, je celý čas, pretože kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v jeho mene, tam je aj on. Potom prídeme k stromčeku, pomodlíme sa a nastáva rozdeľovanie. Obyčajne to má na starosti mama, teraz za výdatnej pomoci najmladšej sestry. Minulý rok sme rodičov tak prekvapili, že mama sa od dojatia skoro nezmohla na slovo. Vypočujeme si napomenutie, že si nemáme s rodičmi robiť až také starosti, a vo verande už počuť spevy prvých koledníkov. Prichádzajú súrodenci s rodinami, vnúčatá.
Ja vtedy sadám do auta a odchádzam od pokrvnej rodiny, ktorá mi je taká drahá k duchovnej rodine na Luniku IX, ktorá má tiež pevné miesto v mojom srdci. Cesta bude určite náročná, ale stojí mi za to!
sobota 24. decembra 2005
cerven.blog.sme.sk
Autor: Jozef Červeň
