Indonézia, Thajsko, Srí Lanka a India spomínali na obete vlaňajšieho cunami. Podľa domácich to bola šou pre turistovIndický oceán bol včera mimoriadne pokojný. Na jeho pobreží stáli stovky ľudí. Držali kvety, skrývali slzy za slnenčnými okuliarmi a modlili sa. Voda im ticho obmývala nohy.

Podľa agentúry AFP ľudia hovorili, že si nevedia predstaviť, ako sa pred rokom mohla pokojná modrá hladina zmeniť na smrtiacu nekontrolovateľnú vlnu. "Svojim spôsobom som rada, že som tu," povedala agentúre AP Švédka Ulrika Landgren. Na thajskej pláži stratila deväť rodinných priateľov.

Na svojich mŕtvych mysleli aj domáci. "Spomíname na naše stratené životy, stratený majetok a prácu. Bojíme sa. Niektorí z nás si myslia, že to môže prísť znovu," hovorí 19-ročný Kanagalingan Janenthra zo srílanského mesta Batticaloa. Podobne ako tisícky ďalších ľudí musel začať svoj život od začiatku.

Mnohí ľudia stále žijú v provizórnych podmienkach, veľa z nich ešte stále nedostalo úradné potvrdenie, že ich príbuzní zahynuli. V prevažnej väčšine rodín nikdy nevideli telá svojich mŕtvych, nikdy nebudú vedieť, kde sú ich hroby.

Zemetrasenie malo silu deväť stupňov magnitúda a vyvolalo až desaťmetrové prívalové vlny cunami, ktoré zasiahli Indonéziu, Thajsko, Srí Lanku a ďalšie štáty juhovýchodnej Ázie. Ich obyvatelia si včera postupne pripomínali minuloročnú tragédiu minútou ticha, ktorú držali symbolicky vždy v okamihu, keď živel v jednotlivých miestach udrel.

Spomienkové obrady, na mnohých miestach s ekumenickým programom, sa začali v Banda Acehu - indonézskej provincii, ktorá dostala počas 8 minútovej katastrofy najsilnejší zásah. Otvoril ho zvuk sirény. Siréna je súčasťou nového poplašného systému. Keby tento systém fungoval už pred rokom, zachránil by veľa ľudských životov. Varovným systémom sa vďaka zahraničnej pomoci vybavujú i ďalšie štáty oblasti.

Dedinčania z postihnutých regiónov boli nahnevaní, že spomienkové oslavy boli príliš honosné a to v čase, keď oni živoria. Tvrdili, že boli viac pre turistov. Miestne vlády sa tým príliš netajili: chcú, aby sa turisti vrátili. A tí sa aj vracajú.

"Chýbaš nám každý deň", "Prečo?" stálo medzi odkazmi, ktoré ľudia písali do kondolenčnej knihy pri vraku policajnej hliadkovej lode, ktorú pred rokom vlna zaniesla kilometer do thajského vnútrozemia a ktorá sa stala symbolickým pamätníkom tragédie.

Na Srí Lanke sa uskutočnila hlavná spomienková akcia za účasti vedenia krajiny v dedine južne od Kolomba, kde vlani voda pohltila vlak s tisíckou cestujúcich. Na indických súostroviach Andaman a Nicobar, kde zomrelo 3000 ľudí a ďalších 5500 sa stále hľadá, ženy vzývali bohov, aby už nebúrili vodu.

Cunami okrem tragédií a zničených životov a často aj celých rodín vyvolali tiež dovtedy nevídanú solidaritu sveta. Do postihnutých krajín prišlo takmer 13,6 miliardy eur v podobe prístreškov, potravín, strojov a technológií. Pomoc stále prichádza, ale veľa miestnych je nespokojných s jej distribúciou. Mimovládne organizácie sa stále sťažujú na byrokraciu a korupciu.

V juhovýchodnej Ázii zahynuli pred rokom aj stovky cudzincov. Britský minister zahraničia Jack Straw včera v BBC povedal, že katastrofa ukázala, že vlády nie sú schopné poskytnúť svojim občanom v zahraničí plný servis, nevedia dostatočne rýchlo zareagovať. Občania krajín západnej Európy boli pred rokom zhrození z toho, že ich lídri trávia vianočné sviatky, zatiaľ čo ich krajania umierali na plážach ďaleko od domova. (mik, čtk)

Cunami rok po

Na plážach Indického oceánu sa včera zišli ľudia z celého sveta. Spomínali na obete vlaňajšieho ničivého cunami. Po obrovskom zemetrasení zmietla vlna viac ako 220 tisíc ľudí.