Paolo Di Canio
Narodený: 9. júla 1968
Miesto narodenia: Rím
Výška: 178 cm
Váha: 72 kg
Post: útočník
Kluby, v ktorých pôsobil: Lazio Rím (1985 - 86), Ternana (1986 - 87), Lazio Rím (1987 - 90), Juventus Turín (1990 - 93), Neapol (1993 - 94), Juventus (1994 - 95), AC Miláno (1995 - 96), Celtic Glasgow (1996 - 97), Sheffield Wednesday (1997 - 99), West Ham (1999 - 2003), Charlton Athletic (2003 - 04), Lazio Rím (2004 - ?)
Taliansky futbalový búrlivák Paolo Di Canio si nedá pokoj. Pokuty a dištance pribúdajú, no 37-ročný Riman v službách Lazia Rím strúha fašistické pozdravy ďalej. Zdvihnutou rukou pozdravil fanúšikov 11. decembra po súboji v Livorne (domáci vyhrali 2:1) i pri odchode z ihriska počas striedania v domácom zápase s Juventusom Turín (1:1) o týždeň neskôr.
"Nie je to fašistické gesto a nemá nič spoločné s politickými ideológiami. Pozdrav patril antickému Rímu," bránil sa Di Canio po treťom ultrapravicovom prejave v priebehu jedného roka. "To by ste museli v Ríme zbúrať pár sôch, ak vám takýto spôsob pozdravu prekáža," tvrdil ďalej Paolo. Ak mal na mysli pozdrav Ave Cézar z obdobia antiky, Di Canio zabúda, že pri ňom podľa historických prameňov ľudia dvíhali ruku len od lakťa. Nemali ju vystretú.
Už v januári počas derby s rímskym AS (Lazio vyhralo 3:1) urobil kontroverzný Talian podobné gesto a dostal pokutu 10-tisíc eur od klubu i Talianskeho futbalového zväzu. Po rovnakom prehrešku s Livornom a Juventusom nasledovali opäť desaťtisícové pokuty. Disciplinárna komisia najvyššej talianskej súťaže mu navyše po treťom raze pridala i jednozápasový dištanc. Proti Lecce v poslednú stredu (0:0) Paolo hrať nemohol. "Nech ma trestajú, koľko chcú. Budem tak zdraviť ďalej, lebo mi to dáva pocit spolunáležitosti k svojim ľudom. Som hrdý na to, že som Riman," trvá na svojom kontroverzný Di Canio.
Tolerantný Berlusconi, zúrivý Blatter
Taliansky premiér Silvio Berlusconi sa ho síce zastal, vraj je Paolo len obyčajný exhibicionista, ale šéf Medzinárodnej futbalovej federácie Švajčiar Sepp Blatter doslova zúril. "Musíme začať mužstvám, ktoré tolerujú podobné typy hráčov, odpočítavať body a môže sa to skončiť i dočasným dištancom či úplným vylúčením. Finančné sankcie nie sú adekvátne, lebo vždy sa nájde niekto, kto tú pokutu zaplatí," cituje TASR vyhlásenie šéfa FIFA, ktorý by Di Caniovi najradšej udelil doživotný dištanc.
Aj podľa Andreu De Valleho, prezidenta futbalistov Fiorentiny, to Di Canio už preháňa. "Každé mesto by chcelo mať takého skvelého hráča, ale tentoraz Paolo zašiel priďaleko. To, čo predvádza, jednoducho nemôžem akceptovať. Mal by zvážiť, čo robí, lebo je miláčikom časti fanúšikov a nie je vylúčené, že tí budú nasledovať jeho príklad."
Mussolini zostal nepochopený
Talian sa vyhováral aj na to, že sa to všetko deje v návale emócií. "Viete, aké to bolo, keď som za Lazio hral prvé rímske derby proti AS. Srdce som mal niekde v krku. Keď som kráčal na trávnik, štadión burácal a vytváral taký hluk, že sa dal takmer krájať. Obzrel som sa na spoluhráča Rubena Sousu a videl na perách, že si niečo ako v tranze šepkal. Zažil som už veľa derby, ale nikdy mi nenapadlo, aký veľký efekt to na hráča môže mať. A keď v takýchto vypätých dueloch dáte gól, reakcia po nich sa vôbec nedá predvídať. Je to spontánna erupcia, prirodzené reflexy. Často si nestihnete uvedomiť, ako telo na ten príval adrenalínu zareaguje," vysvetľoval raz na stránkach soccerphile.com.
Di Canio však nikdy nemal od ultrapravicového extrémizmu ďaleko. Na ruke má tetovanie s latinským nápisom Dux, čo v preklade znamená vodca. A v mladosti bol príslušníkom tvrdého jadra priaznivcov Lazia, ktoré často pri zápasoch skandovalo rasistické heslá a urážalo hráčov tmavej pleti. Paolo vo svojej autobiografii v jednej kapitole dokonca otvorene priznal, že ho fascinuje osobnosť Benita Mussoliniho. Podľa jeho slov zostal "hlboko nepochopený."
Po januárovom extempore sa navyše dočkal pochvaly z úst Alessandry Mussoliniovej, vnučky fašistického vodcu Talianska počas druhej svetovej vojny. "Urobil mi tým gestom veľkú radosť," vyhlásila Alessandra, ktorá sa podľa správy ČTK angažuje ako predstaviteľka extrémnej pravice v krajine.
Glasgow ho miloval, Capello nenávidel
Rímsky búrlivák sa narodil v robotníckej štvrti večného mesta Quarticciolo. Od útleho detstva sa dostával do konfliktov. "Vždy som vravel to, čo som si myslel," priznáva. V Juventuse Turín, kde v rokoch 1990 - 1993 pôsobil, sa hádal s trénerom Manfredim i jeho nasledovníkom Trapattonim. A keď prestúpil do Neapola, bol jeho najväčším nepriateľom kouč Fabio Capello. "Čím ďalej odo mňa bol, tým lepšie som sa cítil," priznal raz.
Triumf s AC Miláno v sezóne 1996 mu otvoril dvere na Britské ostrovy, kde zažil najkrajšie futbalové roky. Katolícky Celtic Glasgow ho miloval, na Park Head bol neoddiskutovateľným hrdinom. Vydobyl si i titul najlepší hráč roka v Škótsku a otvoril dvere do anglickej Premier League. Chňapli po ňom v Sheffielde Wednesday a dlho si jeho výkony pochvaľovali.
Za udretie rozhodcu dostal 11 zápasov
Bez vážnejšieho extempore však taliansky útočník dlho nevydržal. Pamätným je jeho konflikt s rozhodcom Paulom Alcockom. Keď z vrecka vytiahol červenú kartu, Di Caniovi povolili nervy a hlavného arbitra strčil tak prudko, že ten sa zosunul k zemi. "Potkol sa a letel na trávnik sám," tvrdil Talian, no anglická futbalová asociácia bola neoblomná. Dostal 11-zápasový dištanc a pokutu 10-tisíc libier, po ktorej už dres sov zo Sheffieldu ani raz neobliekol.
Keď si odpykal trest, za 1,7 milióna libier prestúpil do Wesh Ham United. Klub si jeho služby nevedel vynachváliť. Vďaka nemu tím z Upton Parku skončil v Premier League na historickom piatom mieste a zahral si aj Pohár UEFA. Di Cania dokonca dekorovali Cenou fair play za to, že v súboji s Evertonom odmietol vo vyloženej šanci poslať loptu za chrbát Paula Gerrarda. Tesne predtým, než napriahol nohu, aby skóroval, si všimol, že gólman Evertonu sa zranil a nemá šancu na celú situáciu zareagovať. Namiesto gólu chytil loptu do rúk a ukončil akciu, čo FIFA označila za "akt športovej veľkosti". Slávu si vydobyl aj parádnym volejom do siete Wimbledonu, BBC ho vyhlásila za gól roka.
Paolo zostal v Londýne do leta 2003, potom si rok zahral za konkurenčný Charlton, odkiaľ sa v auguste minulého roku vrátil do Ríma. Na ostrovoch mu už bolo dlho a rodine sa za talianskym podnebím stále cnelo. "Toto je moje najťažšie rozhodnutie v živote, ale rozhodol som sa vrátiť. Ospravedlňujem sa trénerovi Alanovi Curbishleymu, ale nemôžem inak. Niektoré rozhodnutia príliš bolia, ale rodina dostala prednosť. Hrozne túžila zostať v Ríme. Verím, že to fanúšikovia, ktorí sa ku mne správali veľmi dobre, pochopia," povedal pri odchode pre BBC.
Netušiac, do akých problémov sa po roku a pol pôsobenia v Laziu opäť ocitne. Tvrdé jadro klubu ho však po jeho výstrelkoch miluje čoraz viac.
Nielen žltá karta, ale dokonca i dlhodobá červená hrozí Paolovi Di Caniovi (vpravo na snímke z derby s AS Rím), ak čo najskôr neprestane so svojím pochybným pozdravom. FOTO - REUTERS
