1820 -- v Sarvaši v Maďarsku zomrel pedagóg, odborný spisovateľ Samuel Tešedík. Pôsobil ako kňaz medzi Slovákmi na dolnej zemi a patril medzi priekopníkov emancipácie roľníckeho stavu. Propagátor Komenského. Narodil sa v Maďarsku 20. apríla 1742.
1904 -- v Budapešti sa narodil básnik, redaktor, novinár, publicista, kultúrny pracovník Ladislav Novomeský. st. Do školy začal chodiť v Budapešti, neskôr pokračoval v Senici a na učiteľskom ústave v Modre, kde v r. 1923 zmaturoval. Začal pôsobiť ako učiteľ a zároveň sa ako externý poslucháč zapísal na Filozofickú fakultu UK, kde ho zaujala literárna a politická činnosť. V r. 1925 vstúpil do komunistickej strany, zanechal učiteľovanie, odišiel do Ostravy, kde sa stal redaktorom Pravdy chudoby. V r. 1929 začal pracovať v redakcii Rudého práva v Prahe. Nasledujúce roky pracoval vo viacerých tlačových orgánov KS a v DAV-e. V r. 1939 sa presťahoval na Slovensko. Jeden z popredných organizátorov Slovenského národného povstania. Člen V. ilegálneho vedenia KSS. Na zjazde KSS v r. 1950 bol nespravodlivo obvinený, r. 1951 zatvorený a r. 1954 odsúdený na 10 rokov. V r. 1956 bol prepustený, do r. 1962 pracoval v Památníku národního písemnictví v Prahe. V r. 1963 ho rehabilitovali, presťahoval sa do Bratislavy, kde pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV. Po okupácii 1968 sa stal členom predsedníctva Ústredného výboru KSS, v tom istom roku predsedom Matice slovenskej. Od r. 1970 bol vážne chorý. Prvé básne publikoval časopisecky. V tvorbe sa spočiatku stotožnil s proletárskou literatúrou - zbierka: Nedeľa, v 30. a 40. rokoch obohatil svoje básnické dielo o prvky poetizmu: Romboid a symbolizmu: Otvorené okná, Pašovanou ceruzkou. Po vynútenej odmlke v 50. rokoch uzatvoril svoje dielo poémami: Vila Tereza, Do mesta 30 minút a zbierkou lyrických básní: Stamodtiaľ a iné. V esejistickom a publicistickom diele: Znejúce ozveny, Čestná povinnosť, Manifesty a protesty, Slávnosť istoty, Zväzky a záväzky sa predstavil ako znalec modernej kultúry. Prekladal z ruskej literatúry (B. Pasternak). Zomrel 4. septembra 1976 v Bratislave.
1945 -- v Bratislave zomrel vynikajúci kritickorealistický spisovateľ Janko Jesenský, prozaik a básnik, právnik, redaktor a verejný činiteľ, prvý slovenský laureát bývalého titulu národný umelec. V r. 1894 absolvoval v Prešove právnickú fakultu, doktorát práv získal r. 1901 v Kluži. V r. 1905 zložil v Budapešti advokátsku skúšku a začal pôsobiť ako samostatný advokát v Bánovciach nad Bebravou. Po vypuknutí 1. sv. vojny narukoval, v ruskom zajatí sa stretol s Tajovským, spolu redigovali slovenskú prílohu časopisu Čechoslovan. V r. 1919-22 zastával funkciu gemersko-malohontského, v r. 1923-29 nitrianskeho župana. V r. 1919-35 bol jedným z viceprezidentov Krajinského úradu v Bratislave. Debutoval zbierkou Verše, neskôr vyšla jeho zbierka Zo zajatia. Zbierka Po búrkach zhŕňa jeho poprevratovú tvorbu, ďalšie vyšli pod názvom Proti noci, Reflexie a Na zlobu dňa. Prózu z dedinského a mestského prostredia publikoval v zbierke Malomestské rozprávky. Román Demokrati je jeho najzrelšou prózou. Narodil sa 30. decembra 1874 v Martine, kde je tiež pochovaný.
