V dvadsiatom štvrtom mal dvadsaťšesť a plavil sa oceánmi ako námorník na nákladnej lodi. Mal minimum šancí trénovať skoky na lyžiach, ale disponoval odvahou. Napriek tomu vyhral najatraktívnejšiu súťaž premiérovej olympiády vďaka štýlu. Podobne ako druhý, jeho krajan Narve Bonna, "po odraze vrhol telo tak dopredu, že viac-menej ležal vo vzduchu divákovi sa zdalo, že každú chvíľu musí cez lyže prepadnúť", žasli českí skokani, lebo taký štýl, navyše s doskokom priam do telemarku, bol dovtedy v strednej Európe neznámy. Thams doskočil na exhibícii vraj až na vzdialenosť neoficiálneho svetového rekordu
58,5 m, a na ďalšej olympiáde v St. Moritzi 1928 s pádom doletel na
73 m (žiaľ, s pádom), čo boli úžasné dĺžky. Ešte slávnejší sa však stal po tom, ako sa objavil v posádke nórskej osemmetrovej jachty Silja, ktorá na berlínskych OH 1936 získala striebornú medailu - po americkom boxerovi a bobistovi Edwardovi Eaganovi sa stal druhým športovcom s kovom z letnej aj zimnej olympiády (dodnes sú len štyria).
