emu verdiktu súdu v Mníchove a ani k tvrdeniam nemeckého sudcu a obhajoby, že proces z roku 1962 mohol byť zmanipulovaný komunistami.
Kováč počas procesu takéto tvrdenia jednoznačne poprel. "Nikto do vyšetrovania a následného procesu nezasahoval, neboli tu také snahy a ani pokusy," vyhlásil rozhodne 13. októbra minulého roku.
Ako dôkaz mu slúžil fakt, že medzi odsúdenými boli aj funkcionári komunistickej strany, príslušníci Zboru národnej bezpečnosti, vojaci a dokonca aj sudca banskobystrického súdu, ktorý vyniesol nad Nižnanským trest smrti. Údajne tam bol aj vysoký dôstojník ministerstva obrany - "istý Hudák, ktorý bol dokonca adeptom na ministra obrany", tvrdil Kováč.
Pred súdom však vystúpil aj bývalý člen protipartizánskeho komanda Edelweiss Milan Vričan, ktorý z neho ušiel a v čase masakrov civilného obyvateľstva v januári 1945 sa skrýval v horách. Proces z roku 1962 označil za divadlo. "Nikto proti mne nevypovedal. Môj bratranec mi mohol dosvedčiť, kde som v tom čase bol, ale vôbec ho nepustili do súdnej siene," tvrdil. Dostal 12 rokov nepodmienečne.
Pochybnosti o objektívnosti súdu boli dôvodom, prečo mal Nižnanský v Nemecku pokoj a nebol dlhé roky stíhaný. Politicky manipulované procesy neboli vo vtedajšom Československu nič výnimočné a informácie, že manipulovaný mohol byť aj ten Nižnanského, zverejnil aj Ústav pamäti národa na jar tohto roku. Podľa jeho zistení vyšetrovanie viedli tí istí ľudia z ŠtB, ktorí viedli procesy proti cirkevným hodnostárom. STV informovala o dôkazoch, že svedkov a obvinených bili.
(rp)
