Britský premiér Tony Blair cez víkend presvedčil hlavy ostatných 24 štátov únie o svojej predstave eurorozpočtu. Včera musel svoje stanoviská vysvetľovať aj na pôde Európskeho parlamentu. FOTO - TASR/AFP |
BRATISLAVA - Hoci dohoda Rady Európskej únie o rozpočtovom rámci na roky 2007 - 2013 ubrala Slovensku časť peňazí, ktoré môže čerpať z bruselských fondov, v konečnom dôsledku sme získali viac, ako predpokladal ešte návrh rozpočtu. Ten v júni prednieslo luxemburské predsedníctvo únie.
Ako v utorok na tlačovej besede vysvetlil minister financií Ivan Mikloš, v konečnej dohode nám zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu prischlo na celé sedemročné obdobie o 540 miliónov eur menej, ako nám chcelo nadeliť ešte v lete Luxembursko. Cez víkend sa však súčasťou dohody stalo aj to, že samosprávy či súkromné inštitúcie čerpajúce z eurofondov nebudú musieť z vlastných zdrojov platiť daň z pridanej hodnoty. "Len na DPH sa tak na našej strane usporí takmer miliarda eur," povedal minister. Ďalšie peniaze k dobru prinesie vyššie spolufinancovanie zo strany Bruselu (85 namiesto 80 %). Okrem toho sa zvýšilo financovanie na odstavenie jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu teraz treba hľadať spôsoby, ako zvýšiť efektívnosť v príprave projektov, aby sme pridelené peniaze dokázali naozaj vyčerpať. Aj Mikloš pripúšťa, že v čerpaní sú veľké rezervy, aj keď "nepatríme medzi najslabšie krajiny spomedzi nováčikov, skôr naopak".
V minulom roku, keď sme do únie vstupovali, do rozpočtu štátu pritieklo z Bruselu len 4,5 miliardy korún, hoci sa očakávalo 14,2 miliardy. K 8. decembru tohto roka štát získal z únie 11,5 miliardy korún, v rozpočte na celý rok pritom očakával 26,5 miliardy. "V príprave projektov, ktoré napokon získajú financovanie z eurofondov, sa ukazujú najúspešnejšie subjekty z agrárneho sektora. Na druhom mieste sú projekty spadajúce pod pôsobnosť rezortu sociálnych vecí," povedal Miklošov poradca Peter Papanek.
Slovensko už má pridelené peniaze z únie, zatiaľ však nevedno, na čo sa presne aká suma minie. "Presnú štruktúru stanoví tzv. národný referenčný rámec, o ktorom budeme vnajbližšom čase diskutovať. Za SDKÚ môžem povedať, že sa budeme snažiť použiť čo najviac peňazí na projekty rozvoja infraštruktúry, informatizácie, poznatkovej ekonomiky, teda na ciele opísané v projekte Minerva," povedal minister financií. (ij)
Odhad čistej finančnej pozície SR v rokoch 2007 - 2013
(ako sa vyvíjali rokovania, v mld. eur)
Pôvodný | Luxemburské | Závery | |
návrh EK | predsedníctvo | Rady EÚ | |
10. 2. 2004 | 17. 6. 2005 | 17. 12. 2005 | |
(1,24 % | (1,057 % | (1,045 % |
HND* | HND* | HND* |
EÚ25) | EÚ27) | EÚ27) |
Odvody SR do rozpočtu EÚ | 3 925 | 3 500 | 3 700 |
Čerpanie peňazí | 11 091 | 11 840 | 11 509 |
v tom:
- Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť | 672 | 596 | 732 |
- Kohézia pre rast a zamestnanosť | 6 252 | 7 671 | 7 289 |
- Ochrana a riadenie prírodných zdrojov | 3 976 | 3 388 | 3 328 |
- Občianstvo, sloboda, bezpečnosť, spravodlivosť | 76 | 63 | 59 |
- Administratíva | 115 | 101 | 101 |
Čistá finančná pozícia SR | +7 166 | +8 319 | +7 809** |
* HND - Výkonnosť európskej ekonomiky vyjadrená hrubým národným dôchodkom.
** Konečná pozícia je v skutočnosti pre Slovensko výhodnejšia ako návrh luxemburského predsedníctva, lebo ďalších 1,369 miliardy eur získame na tom, že sa znižuje povinná miera kofinancovania, pri projektoch nemusíme z vlastných zdrojov uhrádzať daň z pridanej hodnoty a únia prispeje viac na odstávku Jaslovských Bohuníc. Zdroj: MF SR