Asociácia slovenských kameramanov rozdávala Ceny Kamera 2005. Toto je záber z víťazného celovečerného filmu Post coitum: "Kameraman Ján Ďuriš vystihol studenými farbami atmosféru príbehu a režisérov zámer," hovorí porotca Miloš Končok. V kategórii televíznych filmov jasne dominovala kamera Doda Šimončiča (vo filme Jesenná, zato silná láska), v reklame zvíťazil Richard Žolko s K-Cero. Jurajovi Galvánkovi (Vízie z inferna) vraj v kategórii krátkych hraných a dokumentárnych filmov veľmi konkuroval študent Martin Žiaran s filmom Monštrancia. "Na takého mladého človeka to bola neuveriteľná práca so svetlom a tieňom," hovorí Miloš Končok. FOTO - SATURN ENTERTAIMENT |
Len dva celovečerné filmy sa prihlásili do súťaže Ceny Kamera 2005. Post coitum a Konečná stanica. Medzi televíznymi filmami boli štyri: Talár a ptačí zob, Eden - zlatá karta, Človečina a Jesenná, zato silná láska. Normálne, zvláštne či zúfalé?
Je to ešte menej, ako by sa dalo čakať. Veď ak by sme začali počítať posledné slovenské filmy, našli by sme ich viac.
Veľa by mohol vysvetliť štatút súťaže - keby nebol taký nejasný. Ceny by v nej mali dostať kameramani tých filmov, ktoré sa u nás vyrobili za posledné dva roky. Lenže, ktoré sú tie posledné?
Jednoduchá matematika úplne nestačila, to pripúšťa aj jeden z porotcov, Miloš Končok: "V štatúte je, že do súťaže sa mohli prihlásiť filmy vyrobené v roku 2003, 2004 a premiérované v roku 2005. Jesenná, zato silná láska bola nakrútená pred dvomi rokmi, Post coitum minulý rok, Eden - Zlatá karta má zas copyright 2005."
A ak teda súťažil Eden, je zaujímavé, že nesúťažil Slnečný štát ani nedávno dokončené Ticho. Dokonca ani O dve slabiky pozadu. Končokova odpoveď je stručná: "Neprihlásili sa."
Žeby pre kameramanov táto súťaž príliš veľa neznamenala? Nemotivuje ich? Nemali čas poslať kazetu?
Porotkyňa Jana Kadlecová hovorí: "Je to príznačné, smutné i absurdné. Možno sú za tým nejaké hlbšie, skryté dôvody, ale mojou úlohou nie je, aby som po nich pátrala. Zdá sa mi to však škoda. Škoda pre filmárov, porotcov i divákov. Slovenskú kinematografiu nedrží pri živote len nakrúcanie, ale aj diskusia, keď je už film hotový. Táto cena by mohla motivovať kameramanov - bohužiaľ, úplne sa jej to nedarí."
So samotnou úrovňou kameramanskej práce bola Kadlecová celkom spokojná. "Niekedy ale bolo ťažké odmyslieť si celok a sústrediť sa len na kameru. Napríklad v prípade filmu Post coitum práca kameramana Jána Ďuriša vysoko prevyšovala iné zložky filmu. Naopak to bolo v kategórii krátkych a dokumentárnych filmov. Kamera Juraja Galvánka bola výborná, ale predsa len ju trochu umocnil aj silný odkaz filmu."
Kategória reklamy sa jej nezdala príliš rovnocenná s ostatnými dvomi. Keby vraj mohla zasiahnuť do štatútu súťaže, navrhla by ju zrušiť: "Nezdá sa mi, že pri reklame má kameraman akúsi umeleckú slobodu. Radšej by sa mohli vytvoriť samostatné kategórie pre dokument a hraný film, tam sa dá nájsť viac kameramanských pohľadov, čo by si zaslúžili ocenenie. Zvláštnu kategóriu by mohli mať aj študenti. Nezdá sa mi fér, že musia súťažiť s profesionálmi, ktorí nakrúcajú už tridsať rokov. To nie je správna motivácia."
Ďalšie kameramanské ceny sú naplánované na rok 2007. Uvidíme, čo sa dovtedy zmení.
KRISTÍNA KÚDELOVÁ