Jedným z nich je i medzinárodne uznávaný poľský ekofilozof HENRYK SKOLIMOWSKI. Prednášal v mnohých krajinách sveta, je redaktorom prestížneho časopisu The Ecologist. Pôsobil ako konzultant pre UNESCO, bol členom Komisie pre ekológiu pri Medzinárodnom zväze pre ochranu prírody. Je spoluzakladateľom Ekofilozofického centra na gréckom ostrove Thassos.

V roku 1999 mu u nás vyšla kniha Živá filozofia a populárna je aj jeho kniha Účastná mysl, ktorá je zatiaľ iba v češtine.

Skolimowski sa vo svojich prácach venuje súčasnej spoločenskej problematike. "Problémom našej spoločnosti je jej civilizácia, ktorú sme rozvinuli za posledné štyri storočia," hovorí v rozhovore pre SME. "Jej založenie bolo dobré, počiatky boli dobré. Veď išlo o rehabilitáciu rozumu, aby človek nebol otrokom dogiem cirkvi. No potom prišla arogancia doby, arogancia komunizmu."

Podľa Skolimowského sme sa stali otrokmi systému. Namiesto toho, aby sme techniku využívali len tam, kde je nevyhnutne potrebná, stala sa prostriedkom nášho pohodlného života. "Mysleli sme si, že nám pomáha, no ona sa stala naším tyranom. Síce sme si ju slobodne zvolili, no teraz nás ničí. Z tvorov sa stali potvory." Čo sa s tým dá urobiť? "Všetko je akoby naprogramované cez konzum, ktorý sa nám stal zmyslom života. Ľudia sa stávajú jeho nevoľníkmi," vysvetľuje. Dôležité je, aby sme si dokázali veci vyberať. "Nájsť samých seba medzi odpadom." Na druhej strane sa Skolimowski nestáva pesimistom. "Žitie je ako rieka, niekedy po nej stačí iba plávať."

Takouto plavbou by mohla byť aj kultúra. Kultúra, ktorá ma hlavu aj pätu. "Nechceme byť predsa utváraní len televíziou. Je to však taká droga - sebarealizovať sa cez konzum. Cez zmonopolizovanú spoločnosť. Možno za to raz zaplatíme vysokú cenu. My však potrebujeme systém, ktorý by bol postavený na tvorivosti." Tento systém nazýva Skolimowski novým svetom. "Starý svet je celý zatuchnutý, už v ňom niet sily. V tom novom musí byť energia a chuť tvoriť. Ale nie hocičo, nový svet musí vyrásť z koreňov nášho starého." Až v ňom si uvedomíme všetko to bohatstvo, ktoré nás obklopuje.

Nemali by sme čakať, že príde nejaký spasiteľ, ktorý za nás urobí svet lepším. "Musíme začať sami od seba. Z individuálnych krokov sa vytvorí pramienok, z neho rieka a z rieky oceán." Nie je to len o človeku. Ten totiž podľa Skolimowského nie je jediným tvorom v prírode. "Nie sme páni, sme súčasťou spoločenstva. Všetci sme si rovní, len každý je iný."

Ľudia by si mali uvedomiť, že svet je pre nás akousi svätyňou. Vo všeobecnosti Skolimowski rád narába s rôznymi metaforami. Nimi sa vraj niekedy dá povedať viac, než číslami bez emócií. Čísla totiž nabádajú chápať veci okolo nás iba ako nejaké prostriedky. "Vesmír nie je čosi pre nás, je naším partnerom," dodáva.

Možno to vyznieva priveľmi romanticky, ale možno fungovanie spoločnosti dokážu zmeniť iba romantici. Tí ostatní totiž už dávno rezignovali.