Budova parlamentu v Edinburghu. FOTO - edinburgharchitecture.co.uk

S architektúrou sa nespája iba tvorba, ale aj deštrukcia. Málokedy sa však zbúrať slávne diela svojich predchodcov podujmú samotní architekti. Briti práve na tému búrania usporiadali celonárodné hlasovanie a výsledkom je štvordielny dokument s názvom, ktorý netreba prekladať - Demolition.

Tvorcovia boli zaskočení množstvom rozmanitých návrhov, nakoniec verejnosti predstavili tucet budov s najväčším počtom hlasov. Prakticky všetky vznikli za posledných päťdesiat rokov. Počas tohto obdobia v Británii postavili viac nových budov ako za predchádzajúce štyri storočia, takže, ako skonštatoval sprievodca reláciou Kevin McCloud, nie všetko sa muselo vydariť.

Architekt León Krier poukázal na to, že architektúra dvadsiateho storočia vyvoláva v ľuďoch strach. Nikdy predtým sa na novú výstavbu nepozeralo s takými obavami a nikdy nevzniklo toľko petícií protestujúcich proti novostavbám. Stačí si spomenúť na spory okolo toho, čo sa bude stavať pod bratislavským hradným kopcom (repliky starých budov alebo moderné budovy zo skla?).

Vzhľadom na britskú mentalitu a špecifický humor je prekvapivé iba to, že dokumentaristi nepostavili na pranier architektov, z ktorých mnohí ešte stále žijú. Dostatočne silne však zaznieva aspoň hlas ľudu: "It's bad, it's sad, it's mad (Je to zlé, smutné, šialené)," komentovala žena v stredných rokoch starú cementáreň v Rugby v tvare sivej betónovej kocky špatiacej mesto.

Spektrum navrhnutých budov je pestré, popri cementárni je to aj starý sklad či poschodové parkovisko v Gatesheade. Niektorí ho chcú rovno zbúrať, iní zasa renovovať, filmoví pamätníci si betónovú príšeru cenia za to, akú dôležitú úlohu zohrala v kultovom filme Get Carter.

Obyvateľ východnej Európy s istým potešením zistí, že medzi navrhovanými budovami nájdete aj Sheffield's Park Hill, akýsi moderný Čínsky múr z päťdesiatych rokov pozostávajúci z nekonečného radu bytov. Podobnú príšernosť rozostaval Hitler na nemeckom pobreží na rekreačné účely nacistických robotníkov, komunisti takýmito projektmi znesvätili prakticky každé väčšie mesto. No asi najväčšie prekvapenie sa skrýva v strede demolačného zoznamu - budova škótskeho parlamentu dostala práve v tomto roku prestížnu Stirlingovu cenu a väčšina architektov je z nej unesená. Laická verejnosť má na to evidentne odlišný názor.

Dokumentárny cyklus ako je tento predstavuje dobrý námet aj pre slovenské televízie. Tie radšej budujú svoje vlastné papundeklové domčeky s bazénikom a skupinkou exhibicionistov uprostred. Ak by na ne predsa len prišla chuť na očistnú demoláciu, inšpiráciu môžu nájsť na internetovej stránke www.channel4.com/demolition .

Autor: ANDREA ERTLOVÁ,Londýn