Občianska výchova (Die fetten Jahre sind vorbei) l Nemecko/Rakúsko l 2004 l 130 min l Scenár: Katharina Heldová, Hans Weingartner l Réžia: Hans Weingartner l Kamera: Matthias Schellenberg, Daniela Knappová l Hudba: Andreas Wodraschke l Hrajú: Daniel Brühl, Julia Jentschová, Stipe Erceg, Burghart Klaussner, Peer Martiny l Premiéra v SR: 15. decembraPríbeh o idealistických únoscoch, ktorí sa nechajú zmanipulovať svojou obeťou, je pomerne častou zápletkou. Zvyčajne ide o komédie, neraz romantické.

Tentoraz je všetko ináč: Peter, Jan a ich priateľka Jule vlastne neplánujú uniesť bohatého obchodníka Hardenberga. Spanikária, keď ich pristihne, ako mu demolujú byt. Ani to nie je presné: Jan a jeho najlepší kamarát Peter sú presvedčení ľavičiari, ale idealisti. Boj proti kapitalizmu si predstavujú tak, že vnikajú aj do tých najlepšie zabezpečených milionárskych domácností, presúvajú v nich nábytok, robia neporiadok, ale len s minimálnymi škodami. Na miestach činu zanechávajú "revolučné" heslá: Tučné roky sa skončili alebo Máte priveľa peňazí.

Podpisujú sa ako Občianska výchova. Všetko sa zákonite zvráti, keď Petrovi začne milenka Jule zahýbať s Janom. Chalani ju vezmú do akcie - a nešťastie je hotové.

Je zábavné sledovať, aké prívlastky dávajú filmu zahraniční kritici a distributéri. Nájdeme celé spektrum, od psychologickej, kriminálnej, spoločensko-kritickej, romantickej, politickej či mládežníckej drámy cez thriller až po ľavicový film noir. Samozrejme, že s politickými postojmi hrdinov (ak ich sklon k anarchii pripíšeme politickým postojom a nie prirodzenému mladíckemu rebelantstvu) nemusíme vždy úplne súhlasiť, ale scéna, keď Jan schmatne pod krk arogantného revízora z mestskej dopravy poteší každého, kto pravidelne cestuje týmto dobrodružným spôsobom. Politické proklamácie, ktoré vyslovujú, sú príliš papierové a umelé.

No film je dobrý i bez stotožnenia sa s jeho ideologickým pozadím. Aj napriek nemu. Tak, ako sú dobré filmy Desať dní, ktoré otriasli svetom alebo Víťazstvo vôle. Pravda, Občianska výchova zďaleka nedosahuje výšiny filmárskeho majstrovstva Sergeja Ejzenštejna či Leni Riefenstahlovej a ani nechce pôsobiť veľkolepo.

Nakrútili ju malou ručnou digitálnou kamerou, s kontaktným zvukom a zrnitej drsnosti sa prispôsobil aj strih. Takže výsledok je veľmi autentický a sugestívny. Nemusíte zdieľať presvedčenie hrdinov, no i tak s nimi konfrontujete svoje postoje, strachujete sa o nich a ste zvedaví, ako to s nimi vypáli.

Nadpriemerný je aj herecký trojlístok. Najznámejší z neho je nesporne Daniel Brühl (Jan), podľa Európskej filmovej akadémie najlepší herec roka 2003, vďaka výkonu v komédii Good Bye, Lenin. V tomto roku európska akadémia vyhlásila za najlepšiu herečku predstaviteľku Jule - Juliu Jentschovú (Miesto činu, Pád Tretej ríše), ktorá získala Strieborného medveďa berlínskeho filmového festivalu, Nemeckú i Európsku filmovú cenu za presvedčivý výkon v titulnej role filmu o protifašistickej aktivistke z 2. svetovej vojny Sophie Scholl. Medzinárodnú povesť si začína vydobýjať i pôvodom Chorvát Stipe Erceg (Peter).