Ministerka zahraničných vecí Ursula Plassniková o nových plánoch Rakúska ako predsedajúcej krajiny EÚ. FOTO - REUTERS
Po tom, čo sa európski lídri počas sobotňajšej noci namáhavo dohodli na financovaní Európskej únie, čaká Európu v budúcom roku ďalšia zložitá etapa: čo s francúzskym a holandským odmietnutím euroústavy. Viacero analytikov v Bruseli upozorňuje, že mnohohodinové handrkovanie sa o "niekoľko" miliárd eur ukázalo, aké zložité sú teraz dohody s 25 členmi a neskôr ešte s väčším počtom.
Práve nová európska ústava mala zjednodušiť fungovanie únie, napríklad mal vzniknúť post prezidenta, ktorý by ju reprezentoval aj zjednocoval. Členské krajiny by sa tiež nestriedali po polroku v prezidentovaní, keď mali málo času na dotiahnutie svojich plánov skutočne dokonca, ale po dvoch rokoch.
"Euroústava je fantastický dokument a treba nájsť choreografiu, ako ju oživiť. Bohužiaľ neexistujú žiadne rýchle lieky a okamžité odpovede," odpovedala včera v Bruseli rakúska ministerka zahraničia Ursula Plassniková na otázku, ako chce Rakúsko v budúcom polroku, keď preberá od Británie predsednícku taktovku nad celou úniou, s euroústavou naložiť.
Málokto predpokladá, že sa hneď v nasledujúcich mesiacoch podarí nájsť recept, ako návrh euroústavy, ktorú v tomto roku zhodili zo stola najprv Francúzsko a potom Holandsko, vrátiť do hry. Európski štátnici sa v júni dohodli, že po "prestávke k zamysleniu" sa po roku k dokumentu vrátia. Doterajšie zamýšľanie bolo však skôr mlčaním o polomŕtvom dokumente, ktorý dosiaľ schválila nadpolovičná väčšina krajín.
Kľúčovú úlohu zrejme zohrá Nemecko, ktoré bude únii šéfovať o rok. Kancelárka Angela Merkelová hneď na svojom prvom summite získala pozíciu úspešného zmierovateľa medzi Britániou a Francúzskom, a teda i vyjednávača rozpočtového kompromisu. Podľa včerajšieho denníka Handelsblatt hodlá Merkelová navrhnúť deklaráciu o "sociálnej dimenzii Európy", ktorá by bola k ústave pripojená. Tým by sa mali upokojiť obavy najmä Francúzov, pre ktorých bola ústava symbolom budúcich liberálnych prúdov. Navyše v roku 2007 odíde z Elyzejského paláca prezident Jacques Chirac a aj v Holandsku budú parlamentné voľby.
Ústava či zmeny v celkovom systéme únie sú dôležité aj pre jej ďalšie rozširovanie. Na základe súčasných zmlúv môže EÚ "absorbovať" ešte Bulharsko a Rumunsko. V budúcom roku sa však rozbehnú rozhovory o členstve s Tureckom a Chorvátskom a pre tých v tejto chvíli nie je v únii miesto.
Záhreb chce pritom do únie ešte pred rokom 2009, v prípade Turecka sa hovorí najskôr o roku 2014.
Autor: JOHANNA GROHOVÁ, Brusel
