do komplexnej činnosti myších neurónov. Dokonca sa prispôsobili ich veľkosti (myšie neuróny majú v priemere iba 11 mikrometrov oproti 17 mikrometrom ľudských mozgových buniek).
Embryonálne bunky, odobraté z niekoľkodňového zárodku, sa dokážu premeniť na ktorýkoľvek z 230 typov buniek dospelého ľudského tela. To sa vedelo už pred pokusom. Bolo však otázne, ako sa budú správať v mozgu hlodavcov.
"Fascinovalo nás, že nedospelé ľudské bunky podľa všetkého zareagovali na podnety z myšieho organizmu, ktorý si ich prispôsobil na svoju potrebu," cituje New Scientist Freda Gagea z kalifornského Salkovho biologického inštitútu v La Jolle. Gage a jeho tím opísali svoj pozoruhodný experiment v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences.
Ľudské bunky sa v myších mozgoch premenili na niekoľko typov neurónov. Ešte vo veku dvoch mesiacov cestovali mozgom a hľadali si nové miesta uplatnenia. Vedci ich našli aj v mozgovej kôre alebo v hipokampe, čo je časť mozgu, ktorá sa významne podieľa na ukladaní nových informácií do pamäti. Aj neskôr, keď už ľudské bunky mali 18 mesiacov, úspešne ovplyvňovali prácu mozgu hlodavcov.
Cieľom pokusu samozrejme nebolo vytvoriť chiméru, ktorá by bola nebodaj múdrejšia ako myš a pohyblivejšia ako človek. Vedci chceli získať vhodný model na štúdium degeneratívnych chorôb (Alzheimerova, Parkinsonova) a tiež na overenie nových možností ich liečby. Ak totiž podajú nevyskúšaný liek takto upravenej myši, zistia, aký má účinok na ľudské neuróny. Ukáže to tiež prípadné zmeny v komunikácii buniek s okolím, čo je na posúdenie správnej činnosti mozgu zvlášť významné.
Experiment amerických vedcov mal aj iný efekt. Spochybnil obavy, ktoré majú niektorí etici z experimentov s ľudskými bunkami v zvieracích mozgoch. Keďže tie si vedia preprogramovať ľudské neuróny podľa vlastných potrieb, nehrozí ani čiastočné "poľudštenie" zvierat.
MICHAL AČ
