V tejto chvíli je tam nepochybne veľká tma. Palestínčania a Izraelčania vedú skutočnú vojnu: vyše 1100 mŕtvych za 17 mesiacov. Ich vodcovia navyše dospeli k záveru, že sa nedá robiť nič, kým druhá strana nezmení vodcu. Je možné, že obaja majú pravdu.
Podľa Palestínčanov nemožno uzavrieť mierovú dohodu s izraelským premiérom Arielom Šaronom. Tento muž zasvätil celú kariéru budovaniu a konsolidovaniu židovských osád na okupovaných arabských územiach. Bojoval proti každej mierovej dohode, ktorá ich ohrozovala: bol proti dohode z Camp Davidu s Egyptom, proti dohode z Olsa v roku 1993 a dokonca aj proti mieru s Jordánskom v roku 1994.
Naopak Šaron by privítal zvrhnutie Jásira Arafata, symbolu palestínskej jednoty. „Čím väčší bude tlak na Arafata, tým kratšie potrvá, kým možno dostaneme niekoho iného, s kým by sme mohli rokovať,“ povedal izraelský premiér v Spojených štátoch. Ani Arafatov nasledovník by však v žiadnom prípade nepodpísal dohodu, o akej sníva Šaron.
„Pomer obetí“ medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi teraz klesol z tradičných desať ku jednej na troch zabitých Palestínčanov na jedného Izraelčana. Keďže Palestínčanov na okupovaných územiach je menej ako polovica počtu Izraelčanov, ešte stále je to pre nich hrozný pomer. Sú to však Izraelčania, ktorí si začínajú klásť otázku, či za to ich straty stoja.
V posledných týždňoch podpísali stovky izraelských dôstojníkov v zálohe deklaráciu, že nebudú slúžiť na okupovaných územiach. Vyše tisíc penzionovaných bezpečnostných dôstojníkov nalieha, aby sa Izrael ihneď stiahol z väčšiny území a odstránil 40 až 50 osád. Žiadajú obnovenie mierových rokovaní. Izraelská verejná mienka rýchlo dospieva k záveru, že Šaronova politika „buďme tvrdí“ nefunguje.
Veľké palestínske ozbrojené organizácie, ktoré vycítili, že sa vietor obracia, menia svoju stratégiu, aby to využili. Vyhlásili, že v budúcnosti sa ich útoky zamerajú hlavne na izraelských osadníkov na okupovaných územiach a na armádne jednotky, ktoré ich chránia. Nebudú vraj útočiť na civilistov v samotnom Izraeli. Vzali si za cieľ vraziť klin medzi väčšinu Izraelčanov a niekoľko stotisíc osadníkov, ktorí si vzali celý štát ako rukojemníka svojich ambícií. Je celkom pravdepodobné, že sa im to podarí.
Šaron nikdy neopustí osadníkov, stojí však na čele vratkej koaličnej vlády. V posledných mesiacoch stúpa počet obetí a rastie zúfalstvo verejnosti, a preto sa koalícia zrejme rozpadne. V tej chvíli sa stane reálnym obnovenie mierových rokovaní.
Ak sa Šaronovi podarí zvrhnúť Arafata, a Izraelčania sami potom odvolajú Šarona, mier by nakoniec predsa len mohol dostať šancu.
Autor: Londýn pre SME(Autor je historikom a publicistom)
