Cesta autom z Trnavy do Popradu jej trvala neuveriteľných jedenásť hodín!
"Do prvej vážnejšej kolóny sme sa dostali pri Žarnovici, uviazli sme tam na štyri hodiny. Potom sme sa prebili cez Čertovicu a keďže sme vedeli, že diaľnica na Poprad je neprejazdná, skúsili sme cestu cez Podbanské, napokon, také rady zneli aj vrádiu," povedala Pavla.
Dodala, že po odbočku na Štrbské Pleso "sme sa vliekli stredom cesty, pretože inak sa nedalo, a ak šlo oproti auto, museli sme uhnúť do záveja a potom sa z neho zdĺhavo vyhrabávať".
Pavla tvrdí, že tatranskí cestári situáciu zvládli podstatne lepšie ako liptovskí, odhrnutá cesta bola v celej šírke.
"No aj tak sa nedalo ísť rýchlejšie ako krokom, husté sneženie spôsobilo, že sme nič nevideli a cestu skôr len tušili, párkrát sme museli zastať a skontrolovať, či je pred nami zatáčka, alebo kadiaľ máme ísť," hovorí študentka. Vraj čím viac sa blížili do Popradu, tým bola situácia napätejšia.
"Psychicky som to už veľmi nezvládala, vietor naozaj poriadne hučal a podfukoval auto. Keď som si predstavila obrázky z vlaňajšej kalamity v Tatrách, nebolo mi všetko jedno, stále som mala pocit, že nás niečo zavalí, aj keď tých stromov pri ceste už veľa nie je," dodala Pavla.
Sklamaná bola z dopravného servisu v rádiách, kde stále "bežali" staré, a teda nepoužiteľné a zmätočné informácie.
Hnevali ju aj nedočkaví vodiči, ktorí sa napriek kolónam púšťali do predbiehania a napokon neraz spôsobili zablokovanie ciest.
Domov prišla v sobotu ráno o pol tre-
tej.
(kim)
