Švédi sú so svojím životom spokojní, potvrdzujú prieskumy. FOTO - REUTERS
Prišla pozvánka: švédske ministerstvo zahraničných vecí pozýva do Štokholmu novinárov z nových členských krajín, aby sa podelili o skúsenosti s Európskou úniou. Vstúpili do nej pred desiatimi rokmi po veľmi tesnom výsledku v referende v roku 1994, keď za bolo len 52,3 percenta Švédov.
Detailnejší program zaslaný krátko pred návštevou potvrdil povesť Škandinávcov - zaradili tam spoločnosť, ktorá sa zaoberá triedením odpadu (Švédi ekológovia), ministerstvo práce a sociálnych vecí (Švédi a politika zamestnanosti) a stretneme sa s Ulfom Dinkelspielom, ktorý je vo Švédsku považovaný za akéhosi Mr. Europe (Švédi milí Európania).
Nastala teda za desať rokov v únii nejaká vážnejšia zmena krajiny a jej obyvateľov? Ani nie, len medzi občanmi sa prehĺbila skepsa k únii. Ináč platí predovšetkým to, čo hovorí editorka vplyvného denníka Dagens Nyheter. "Sme praktickí a pragmatickí," odpovedá Barbro Hedvallová na otázku, čo je pre ňu a jej krajanov charakteristické. V tom sa Švédi za poslednú dekádu nezmenili.
Experience industry
"Experience industry" je typicky švédsky vynález. Existoval už, bolo ho však treba pomenovať a ďalej rozvíjať. Voľne sa dá preložiť ako priemysel založený na skúsenostiach z rôznych odvetví a odráža švédsku mentalitu ako o nej hovorila Barbro Hedvallová. Len k pragmatizmu patrí ešte tvorivosť.
Hudba, film, dizajn, architektúra, móda, fotografia, turizmus, literatúra zažívali v posledných desaťročiach obrovský rozmach a z umeleckej sféry sa stále viac posúvajú do komerčnej sféry. Od osemdesiatych rokov ľudia na kultúru míňajú oveľa viac peňazí. Komplexná štúdia Knowledge Foundation zistila, že na švédskom hrubom domácom produkte sa tieto "odvetvia" podieľajú takmer piatimi percentami a zamestnávajú prevažne v malých a stredne veľkých spoločnostiach 284- tisíc ľudí.
Ide o ľudí a spoločnosti "s tvorivým postojom, ktorých cieľom je vytvoriť alebo v nejakej forme sa o svoje poznanie podeliť," zhodli sa na definícii Švédi po dlhšom skúmaní.
Ak politici na Slovensku o potrebe investovať do znalostnej ekonomiky zatiaľ len rozprávajú, vo Švédsku sa to už dávno deje. Rovnako aj do vedy a školstva (pred desiatimi rokmi sme sa zamerali, aby malo každé dieťa v škole laptop, teraz sa zameriavame na vzdelávanie učiteľov, pretože už s deťmi nedokážu držať krok v oblasti informačných technológií, hovoria Švédi).
Priemysel bez komínov
Ujal sa aj ďalší názov pre odvetvie, ktoré je hraničné, a tak trochu ťažko uchopiteľné. "Hovoria mu priemysel bez komínov," hovorí Maria Engström Bergkvistová. Sotva by ste tejto usadenej matke hádali, že bola divokou rockerkou a neskôr manažérkou a organizátorkou hudobných podujatí. Ale je to tak. Dnes sa Maria už venuje tomu, ako vytvoriť zázemie pre muzikantov a ďalších umelcov. Nemá zázračné recepty na verklíkové hity, ide o to, ako vytvoriť vhodné prostredie, kde môžu talenty dostať šancu a manažéri ich rýchlo polapiť.
Priestor vytvára aj stredisko v asi päťtisícovom mestečku, ktoré najprv preslávil hudobný festival a neskôr aj hudobná univerzita. Takýchto stredísk s rôznym zameraním je vďaka Knowledge Foundation osem a na ich vzniku sa podieľali miestne zastupiteľstvá, univerzity a podnikatelia. V Škandinávii tak nové hviezdy vychádzajú vďaka dobre fungujúcemu systému.
Švédi sú v hudobnom biznise treťou najúspešnejšou krajinou na svete po Spojených štátoch a Veľkej Británii. Nie je to náhoda, že po ABBE prišli aj ďalší úspešní - Europe, Ace of Base, Roxette, Cardigans.
Hlavnou zásadou je, aby sa študenti, podnikatelia a ľudia z výskumných pracovísk neustále stretávali a mali možnosť popri sebe a spoločne pracovať. Funguje to ako pleseň pod igelitom - čím dlhšie sú spolu, tým je tvorivý kvas a vzájomné ovplyvňovanie intenzívnejšie, rozlieza sa.
Záujem o absolventov z týchto stredísk je obrovský. Automobilka Volvo napríklad zavolala do svojho závodu talentovaného filmára, aby zanalyzoval jej výrobný pás. Teda to, ako jednotlivé činnosti nasledujú za sebou. Práve to, že sa na výrobu áut pozrel človek zvonka, automobilke veľmi pomohlo, pochvaľovali si vo firme jeho prácu.
Spätí s horami a jazerami
Prečo je pre Švédov také dôležité správať sa ekologicky, separovať odpad, zdôrazňovať životné prostredie aj v európskej politike? "Životné prostredie a krajina boli vždy pre Švédov veľmi dôležité," hovorí Ulf Dinkelspiel. "Ľudia sú s horami a jazerami spätí, je to predsa prirodzené," hovorí Barbro Hedvallová.
"Švédi majú k prírode veľmi silný vzťah," potvrdzuje aj jedna z najznámejších tvárí strany Zelených, ich poslankyňa a hovorkyňa Maria Wetterstrandová.
Prezradí na seba, že si dá rada aj ich ekologické pivo, no teraz nemôže, pretože dojčí. Zelení sa prvýkrát do parlamentu prebojovali, keď v roku 1988 zomierali na švédskom pobreží tulene, čo verejnosť na tému životného prostredia upriamilo. Dnes sa menšinová vláda sociálnych demokratov v parlamente opiera práve o hlasy zelených poslancov.
Tí majú k vláde mnoho pripomienok, jedno však uznávajú. "Göran sa o tému životného prostredia skutočne veľmi zaujíma," hovorí Wetterstrandová. Na mysli má premiéra Görana Perssona, vo Švédsku je všeobecným zvykom, že si ľudia tykajú. "On hovorí o problémoch, my ponúkame riešenia," tvrdí Wetterstrandová sebavedomo.
Tresky a únia
Ak sú v niečom Zelení s vládnou stranou v príkrom rozpore, je to Európska únia, pred desiatimi rokmi boli proti vstupu. "Nemôžeme napríklad zastaviť dovoz niektorých potravín, ktoré považujeme za nebezpečné. Chceli sme na čas zastaviť lov tresiek pri našom pobreží a zaplatiť rybárom, aby sa zlepšil ich stav. Neúspešne, podľa Európskej komisie to je proti normám."
Priniesť vo Švédsku argument za úniu nie je jednoduché, priznáva Dinkelspiel. Pragmatickí Švédi veľmi dobre vedia, že patria medzi čistých platcov. Z 2,50 švédskej koruny, čo posielajú do Bruselu, sa im vracia len jedna. Na rozdiel napríklad od Španielov po vstupe ako rozvinutá krajina nemohli využívať rozvojové fondy. Úniou výdatne dotované poľnohospodárstvo nepatrí vo Švédsku medzi silné sektory a nepodieľa sa výrazne na zamestnanosti. Švédi boli v Európe prakticky už pred vstupom do únie, nepotrebovali ju ako niektoré iné krajiny.
"Byť členom únie sa však jednoznačne oplatilo," bilancuje Dinkelspiel, ktorý podmienky vstupu vyjednával. A jedným z argumentov podľa neho je práve životné prostredie, ktoré sa nedá efektívne riešiť len v rámci jednej krajiny.
Odpad
Švédska spoločnosť Envac sa špecializuje niekoľko desaťročí na odpad a jeho triedenie. Vákuový systém, pri ktorom sa ľudia zbavujú odpadu pomocou potrubia inštalovaného či už vo veľkých obytných blokoch alebo rodinných domoch, si dala spoločnosť patentovať v roku 1961 a dnes sa stále viac presadzuje v Európe aj Ázii.
Predovšetkým v mestách, ktoré majú svojich urbanistov a mestských architektov, čo Slovensko výrazne diskvalifikuje, rovnako ako skutočnosť, že Envac sa teraz sústreďuje na väčšie trhy.
Ako jej systém funguje? "Jedinečné je, že na likvidáciu napríklad troch typov odpadu (plasty, papier, ostatné) stačí jediná rúra a vôbec nie sú potrebné kontajnery a smetiari," vysvetľuje riaditeľ spoločnosti Jonas Törnblom. Odpad sa hádže do troch otvorov a zostáva prí ústí v zásobníkoch. Tie niekoľkokrát za deň uvoľní obsluha a rúrou (má od niekoľko sto metrov až po dva kilometre) odpad odíde do veľkých kontajnerov či v úplne ideálnom prípade do spaľovne odpadov.
"Cena ropy stúpa rovnako aj ceny pozemkov v mestách," pripomína Törnblom výhody tohto systému. Prvá nemocnica v Štokholme vybavená týmto systémom v roku 1961 funguje dodnes, systém sa podľa Envacu zaplatí asi za 10 rokov.
Európska únia, to je niečo, čo si v Envacu pochvaľujú. "Európska komisia pripravuje prísne environmentálne zákony, a to nám vyhovuje," priznáva Törnblom. A v priebehu 90. rokov jeho spoločnosť pripravila mnoho projektov v Španielsku, kde mestá mohli použiť ich systém len vďaka tomu, že čerpali peniaze z rozvojových fondov.
Autor: MAREK CHORVATOVIČ, Štokholm - Bratislava
