Nie vždy je prvoradé, či je človek triezvy a či má doklady. Občas je dôležitejšie, či nepotrebuje pomoc. FOTO - SME
To by však bola tá lepšia správa...
Môj otec je alkoholik a je ním odvtedy, odkedy si ho pamätám. Nepoznám príčinu a priznávam, že nie som taká silná, aby som mu vedela trvalo pomôcť. Som samostatná a tak ako v iných rodinách sa môj kontakt s rodičmi občas obmedzí len na povrchné otázky o tom, ako sa im darí. Sú povrchné a básnické, pretože odpoveď dobre poznám.
Poznám aj svoje výčitky svedomia, ktoré sa neomylne dostavia vždy, keď ho uvidím.
Sú pestré a ich škála je široká. Začínajú sa niekde tam, kde si ako šesťročná balím aktovku a farbičky a z citového vákua rodiny alkoholika a ženy zničenej bezmocnosťou odchádzam natrvalo k starým rodičom.
Dokáže niekto z vás rozoznať, či je telo ležiace na ulici, prikryté čerstvým popraškom snehu, bezdomovec alebo váš príbuzný?
Odpustite mi cynizmus, ale stal sa rokmi súčasťou mojej osobnostnej výbavy.
V SME som sa dozvedela, že nám bezdomovci mrznú na uliciach preto, lebo metropolám chýbajú tzv. nízkoprahové nocľahárne. Miesta, kde nebude prvoradé to, či ste triezvy, alebo opitý a máte doklady, ale to, či potrebujete pomoc.
Dnes je naša ochota pomôcť prieberčivá. Kladie podmienky, ktoré (možno) pre nedostatok osobnej skúsenosti považuje za splniteľné a nedovoľuje núdznym žiadať o pomoc, ak si predtým uľahčili údel alkoholom.
Neviem, či sa dá odsudzovať takéto správanie samospráv, mimovládok, cirkví alebo jednotlivcov, pretože i tak robia pre týchto ľudí viac než ktokoľvek z nás.
Viem však, že ak idete mestom a váš pohľad kopíruje všetko, čo je v horizontálnej polohe a zhruba pol metra nad zemou, ovláda vás strach a sneh z vlasov zmietate s jediným želaním, aby váš otec žil.
Nie každý, kto leží na ulici, je bezdomovec, a nie každý je povolaný súdiť.
Môj otec žije vďaka neznámemu človeku, ktorý ho minulú zimu odtiahol zo zasneženej ulice do "nízkoprahovej nocľahárne", ktorou bol vchod blízkeho paneláku. S tým neznámym súhlasím v tom, že ľudskosť nemôže byť podmienečná a problémom nie je nedostatok útulkov, ale náš vysoký prah citlivosti.
V krajine, kde sa - okrem iného - štátny rozpočet bohato plní spotrebnou daňou z predaja liehovín, je to znepokojujúca informácia.
varjanova.blog.sme.sk
