Živí štyri deti. Druh je v base. Matka s otcom sú bezdomovci, brat je psychicky chorý, sestra je prostitútka. Myslíte, že toto je nejaký nový film? Nie je! To je realita, akých je medzi nami veľa.

Moja teta je energická a aktívna žena. Pomáha, kde sa dá. Pred časom našla matku so štyrmi deťmi. Tá bola v dosť zlej situácii. Žije v jednom z tých špinavých, rozbitých domov, ktorých väčšinu obyvateľstva tvoria rôzne sociálne prípady, ale aj príživníci a drobní kriminálnici. Jej príjem je len nejaké to životné minimum, nemôže robiť, lebo má malé deti. Druh je v base. Keďže mala málo peňazí, tak nevládala platiť nájom a ako väčšina nájomníkov mala veľké dlhy. V byte nebola elektrina, lebo ju nemala z čoho platiť. Na deň mala fakt len niečo málo cez 100 Sk, pre nás úplný nonsens. Ale je veľmi obetavá a o deti sa stará ako najlepšie vie a môže. Doslova a do písmena si odtŕha od úst. Teta sa teda začala o ňu zaujímať. Medziiným zašla za majiteľom bytovky a dohodla sa s ním na odpustení penále, časť (vyše niekoľko desiatok tisíc len penále) zaplatila zo svojho a dohodla splátkový kalendár. Tým zachránila tú ženu pred vyhodením z domu na ulicu (čo sa neskôr ostatným stalo). Ďalej jej pomáha vyžiť, aj keď tá žena je hrdá a nechce len tak peniaze do ruky. Nie je nijaká príživníčka. Toto je žena, ktorej nepomôže ani desať sociálnych štátov, nebyť ľudí z jej blízkeho okolia, ktorí si všimnú, že má problémy a pomôžu jej. Napríklad jej dcéra je veľmi šikovná a veľmi pekne kreslí. Samozrejme, to stojí nejaké peniaze (výtvarná, pomôcky a pod.), ktoré nemá.

A takýchto prípadov je všade veľa. Nielen bezdomovci majú problémy... to je už len najvypuklejšie. Viem o ďalšej žene, ktorá tiež má aj s manželom veľké finančné problémy. Moja mama zohnala, už neviem od akých ľudí, 3000 Sk a dala jej ich. Muž tej ženy to nemohol pochopiť, pretože mu nikdy nikto nič zadarmo nedal.

Keby si každý z nás zobral pod patronát niekoho v takejto núdzi, tak nepotrebujeme nijaký sociálny štát. Sociálny štát poskytuje možnosť opatrovateľskej služby, ale pokiaľ to nebudú robiť ľudia ochotne a s láskou ako moja mama (ktorú platí náš sociálny štat), tak je to len trápenie na obidvoch stranách. Najdôležitejšia je naša osobná angažovanosť. Mne sa po týchto pár prípadoch z môjho okolia trochu otvorili oči.

Nemusíme mať milióny a môžeme pomáhať. Nadácia Markíza nemá monopol na dobročinnosť. Pomáhať by mal každý. Pekné Vianoce.

Autor: Filip Likavčan