Helena Jurasovová je nastaršia dcéra operného speváka Janka Blaha. Pochádza z jeho prvého manželstva s Helenou Bartošovou, ktorá bola prvou slovenskou profesionálnou opernou umelkyňou. Helena Jurasovová vyštudovala pedagogiku na VŠMU, kde neskôr učila pohyb operných spevákov. Založila folklórny súbor Vienok, v ktorom dnes pracuje už aj jej dcéra a vnučka. Amatérsky spieva a pripravila viacero úspešných choreografií pre opery Líška Bystrouška, Carmen a pre činohru hru Ženský zákon, v ktorej aj vystupuje. FOTO - PETER LEGINSKÝ

"V Skalici som prežila krásne detstvo," hovorí folkloristka a choreografka Helena Jurasovová, staršia dcéra operného speváka dr. Janka Blaha.

"Môj otec bol gurmán, ktorý si potrpel na stolovanie a jedlá podľa špeciálnych receptov z českej kuchárskej knižky Janky Santnerovej. Knižku opatrujem ako rodinné striebro aj preto, že v nej nechýba otcovou rukou dopísaný recept. Pochádza ešte z čias, keď študoval v Miláne, a hoci už bol právnikom, nemal veľa peňazí. Jedlo sa volá Italiano a dodnes ho zbožňuje celá naša rodina."

Talianske špagety s kečupom, mäsom a strúhaným syrom pripravuje Helena Jurasovová svojim dnes už dospelým deťom stále. Vtedy je vraj v domácnosti pohoda. Jej potomkovia hovoria - toto sme jedli, keď sme boli malí, tešíme sa, že si nám to znova urobila.

To, že rodina má spolu stolovať, si Helena Jurasovová osvojila ešte v detstve od otca, ktorý vždy sedával za vrchstolom a pri jedle dirigoval celú rodinu. Jej mama - operná speváčka Helena Bartošová-Schützová - bola hviezda, ktorá nemala na varenie chuť ani čas. Preto u nich varievala stará mama. Keď sa rodičia rozviedli, Helena Bartošová sa vydala za speváka Emila Schütza. "Otčim bol úžasný muž, aj som ho doopatrovala. Pochádzal z Kostelca nad Orlicou a na rozdiel od môjho otca, malého územčistého tenoristu, bol vysoký atletický barytonista. A navyše, bol neprekonateľný v kuchyni. Žila som s nimi, takže ma naučil svoje české recepty," spomína Helena Jurasovová.

Polievka pre grófa

Pri varení ju teda ovplyvnila česká kuchyňa jej otčima, čo sa prejavuje v pečení buchiet a príprave pečeného bravčového s kapustou a knedľou, a skalická rodinná tradícia. Doteraz pripravuje na Vianoce typické makové pupáky, ktoré v Čechách nepoznajú. Z Kostelca zasa pochádza vianočná grófska polievka, ktorú barytonista Schütz pripravoval z rybacích hláv, ikier a zeleniny s množstvom majoránky a korenia. Nakoniec ju dochutil nadrobno pokrájanými opečenými rožkami. "Keď ju slávnostne varím, vždy rozmýšľam, prečo ju nemávame častejšie než raz do roka."

Okrem toho ju otčim naučil pripravovať tradičné omáčky a rozmanité zemiakové šaláty. "Bol úžasný hospodár. Dokázal aj z jednoduchého a lacnejšieho jedla pripraviť slávnostnú lahôdku."

Sviečková po skalicky

Na detstvo si Helena Jurasovová intenzívnejšie spomína vždy, keď chystá na Vianoce sviečkovú na smotane. "Všetci sa u mňa zídu na prvý alebo na druhý sviatok vianočný a obedujeme spolu tak, ako by si to bol želal aj môj nebohý otecko." Sviečkovú robí podľa receptu Skaličanky Alžbety Hrankovej, ktorá bola gazdinou u skalického farára Ľudovíta Okánika. "Každý rok pripravujem podľa nej sviečkovú pre trinásť ľudí. Mäso z falošnej sviečkovej alebo roštenky sa musí aspoň na dva dni naložiť do zeleniny, poriadne prešpikovať a pri pečení podlievať červeným vínom. Nakoniec sa pridá smotana alebo jogurt, aby šťava nebola príliš ťažká," hovorí mama troch detí a stará mama šiestich vnúčat Helena Jurasovová. K tomu si potomkovia dr. Janka Blaha pochutnávajú na klasických viedenských knedlíkoch, pripravených z rožkov a detskej krupice.

Od druhej manželky svojho slávneho otca, tety Julky, sa Helena Jurasovová naučila piecť zákusky a pripravovať fazuľový šalát, ktorý tiež patrí medzi skalické vianočné pochúťky.

Typicky skalický oběd

"A viete, aký je klasický skalický oběd?" pýta sa Helena Jurasovová, ktorá si svojím sopránom rada zanôti aj pri varení. "Rajščáková omáčka, hovězí varené maso so šiškami (knedľami). To miloval môj otec oveľa viac ako svadobné bravčové rezne so zemiakovou kašou, o ktorých hovorieval, že sú príliš suché."

Svoje recepty predstavuje Helena Jurasovová v knižke, ktorá má podtitul Smutno-smiešne spomienky spolovice Skaličanky.

Recepty Heleny Jurasovovej

Jankove orechové štangle

Pomleté orechy, práškový cukor, vajcia, trocha citrónovej kôry

Prácu si rozdelíme na dva úkony - na prípravu orechového cesta a na prípravu polevy.

Cesto: Príprava je jednoduchá - koľko orechov, toľko práškového cukru. Dodržiavame zásadu - na štvrť kila pomletých orechov a štvrť kila práškového cukru dávame vždy 1 vajce a trocha postrúhanej citrónovej kôry. Dôležitá je konzistencia pomletých orechov, aby sa nám dostatočne premiešali s cukrom. Najlepšie je pomlieť ich na starom klasickom mlynčeku, premiešať ich nasucho s cukrom a kôrou a až potom pridať vajce. Vypracujeme cesto a kým pripravíme polevu, necháme ho odležať na doske. Potom ho rozvaľkáme na hrúbku od troch milimetrov do 0,5 centimetra, podľa toho, aké chceme mať štangle - hrubšie alebo tenšie. Pri rozvaľkávaní rozotierame pod cesto trocha práškového cukru, aby sa nelepilo.

Poleva: Na štvrťkilový pomer orechov a práškového cukru urobíme polevu zo 140 g práškového cukru a 1 bielka. Bielok vlejeme do cukru a dobre vyšľaháme, aby pena po vložení do rúry na štangliach naskočila. Štangle sa v rozohriatej rúre viac sušia ako pečú na miernom ohni. Ich povrch musí zostať biely a mäkký.

Roláda riaditeľa Osvalda

5 balíčkov keksov Marína, kakao, 1 hrnček vychladnutej čiernej kávy, 1 celé maslo alebo pokrmový tuk Juno, 1 žĺtok, práškový cukor

Keksy pomelieme, pridáme čiernu kávu a kakao. Urobíme vláčnu masu. Rozvaľkáme, roztlačíme na mastný papier. Z masla, žĺtka a cukru vymiešame bielu plnku, ktorú natrieme na masu. Zavinieme a necháme stuhnúť v chladničke. Stuhnuté opatrne nakrájame na misu.

Pupáky tety Julky Blahovej

Kvalitné lúpačky, horúce mlieko, podľa chuti med a mak, pol masla

Lúpačky nakrájame na kocky, zalejeme mliekom a necháme hodinu stáť. Potom masu ozdobíme medom a posypeme pomletým makom. Keď je všetko v miske, polejeme rozpusteným maslom. Pred podávaním necháme odležať.

Fazuľový vianočný šalát

Ocot, soľ, cukor, 2 cibule, olej, 1/2 kg suchej fazule

Fazuľu uvaríme v slanej vode tak, aby sme ju nerozvarili, ale ani aby nebola tvrdá. Cibuľu nakrájame nadrobno, podusíme na malom množstve oleja a zamiešame do scedenej fazule. Z octu, soli a cukru pripravíme nálev, ktorým zalejeme fazuľu. Zvyšok nálevu scedíme, aby v ňom fazuľa neplávala. Necháme odstáť, potom pridáme hustú kyslú smotanu alebo jogurt.

Svíčková tety Bětky z fáry

Kvalitní maso sa mosí velice dobre vyšpikovat. Na sádlo dát grincajch (zelenina). To je šecka zelenina. Búräpór aj jabúčka okružky, cibulu podusit, dodat mrkvu zeler aj petržel. Nesmí to být červené. Na to dáme svíčkovú, vodu a do trúby péct. Zakryjeme škridélkami. A ked bylo maso podusené, pohárkem červeného vínka podlévat a pridávat černé korení. Odložit na bok, zeleninu prepasírovat, oblét vrelú vodu, upálit cukr na červeno a zalét vrelú vodu. Do šťavy pridat aj litr dobré smetany, trošku hladkej a krupičkovej múky. Potom to treba nechať povrít, okoštovat, prikyselit citrónem a dodat pikantnost horčicú a troškou kari korení. (A farár Lajoš báči moseli dávat tento recept do Carltonu, kde si ho velice pochvalovali ako aj generál Šnédárek, kerý u nás jídal.)