Na fotografii z 18. mája je Michail Chodorkovskij za mrežami počas súdneho pojednávania v Moskve. Chodorkovského premiestnili do cely pre 11 väzňov, kde nemá prístup k médiám. FOTO - ČTK/AP
Nový rok bude oslavovať bývalý šéf ropného gigantu Jukos Michail Chodorkovskij sám. Respektíve s kamarátmi - spoluväzňami, ale bez manželky Inny a štyroch detí. Tá ho navštívila v októbri a ďalšie stretnutie s manželom odsúdeným na osem rokov za podvod a spreneveru, má úradne povolené až koncom januára. Októbrové stretnutie bolo po dvoch rokoch, ktoré Chodorkovskij strávil v moskovskej vyšetrovacej väzbe, prvé, keď neboli manželia oddelení sklenou stenou a nemuseli spolu hovoriť len cez telefón. "Bol to výbuch emócií," spomína Inna. "Za tie dva roky strašne schudol a má kratučké vlasy," opisuje svojho muža, kedysi najbohatšieho oligarchu v Rusku, ktorého majetok sa odhadoval na viac ako 15 miliárd dolárov. "Zaujíma sa teraz viac o históriu a náboženstvo."
Michail Borisovič je židovského pôvodu, ale do väzenia za ním chodí pravoslávny kňaz, otec Sergej. Neprekáža mu, že Chodorkovskij nebol pokrstený. Sám si v 70. rokoch odsedel štyri roky za "organizáciu antikomunistického mládežníckého hnutia", takže s bývalým ropným magnátom sa má o čom baviť.
"Viera v Boha - to je jediné, čo mu pomôže prežiť," hovorí skúsene otec Sergej. Je na ňom vidno, že s Michailom Borisovičom súcití. Obaja sa nepovažujú za kriminálnikov, ale politických väzňov. Aj Chodorkovského totiž, podľa mienky mnohých, poslali za mreže nie pre daňové podvody, ako sa hovorí v rozsudku, ale preto, že sa znepáčil Kremľu a jeho vládcovi Vladimirovi Putinovi. Ten sa zmenil z bývalého špióna KGB na pravoslávneho prezidenta. Chodorkovskij sa podľa slov svojej manželky i toho, ako túži po stretnutiach s kňazom, tiež obracia k Bohu. Pravoslávne Vianoce však oslávi každý vo svojom "chráme".
Bez kaviáru a šampanského
Zatiaľ sa nevie, ako bude vyzerať slávnostná tabuľa v trestaneckej kolónii, ale s ovocím to je v Čitinskej oblasti, kde si Chodorkovskij odpykáva trest, zlé. Jedálny lístok je preto skromný, napokon, aj to je súčasťou trestu. Na raňajky si dá Chodorkovskij v spoločnej jedálni kašu a čierny čaj, na obed chlieb, mäso, zemiaky a čierny čaj, na večeru mäso, chlieb, zemiaky a čierny čaj. Tak to aspoň stojí vo väzenskom menu. Novoročný stôl bude možno o niečo bohatší, ale kaviár a šampanské bude chýbať určite. Za 35,91 rubľa, ktoré sú určené na jedlo na každého väzňa denne, sa toho veľa nezoženie.
Aj preto chce Inna voziť manželovi najmä nejaké pochúťky - pri prvej návšteve mu doniesla zemiaky, uhorky, paradajky, mrkvu, varené mäso, soľ, cukor, maslo, smotanu a varené vajcia. "Vždy sme doma jedli skromne," vysvetľuje.
S hodinkami po dvoch rokoch
Väzni musia vstávať o šiestej a celý deň majú rozpísaný po minútach. Každý úkon im pripomína hlasná výzva z reproduktorov rozmiestnených vo všetkých barakoch. Najnepríjemnejšou časťou dňa sú dva apely. Ranný sa začína o 7.00, popoludňajší o 13.00, a aj v krutej zime môže trvať na väzenskom dvore dve hodiny. Voľno majú obyvatelia kolónie iba hodinu denne - od 16.00 do 17.00 hodiny. Od ôsmej večer môžu ešte maximálne dve hodiny sledovať jeden z troch štátnych televíznych kanálov. Zhasína sa presne o desiatej.
Od októbra bude mať Chodorkovskij vďaka manželke vlastné časové vodidlo, podľa ktorého môže organizovať svoj deň. Po dvoch rokoch, keď mal vo vyšetrovacej väzbe zakázané hodinky, sa mohol pozrieť na ciferník. "Mal radosť ako malé dieťa, ktoré prvý raz v živote dostalo hodinky," opisuje Inna reakciu na darček. Aj nástup nového roka si môže teda Michail Borisovič zaznamenať celkom presne. Inna nezabudla ani na teplé oblečenie, ktoré však podľa predpisu smie byť jedine čiernej farby. Asi, aby sa nemuselo tak často prať. Teraz by si Chodorkovskij želal nové okuliare, predsa len jeho láska ku knihám a novinám je vzhľadom na väzenské žiarovky zdraviu škodlivá. Tie mu však Inna privezie až v januári, keď opäť bude môcť stráviť tri dni s manželom v zatemnenej miestnosti s posteľou, stolíkom, zrkadlom a niekoľkými kúskami riadu.
"Nebolo jasné, či je deň, či noc. Okno bolo zakryté pevným závesom," opisuje prostredie, v ktorom sa po dvoch rokoch opäť stretli. "Stále som chcela vyjsť niekam von, ale to nebolo možné. Strašný pocit. Ako v reality-show: Pozorujú ťa a ty nesmieš odísť."
Ako za cára Mikuláša
Keby chcela byť rodina Michailovi Borisovičovi počas sviatočných dní aspoň nablízku, znamenalo by to prekonanie mnohých problémov. Zrejme naschvál Chodorkovského umiestnili do kolónie JAG 14/10 neďaleko mesta Krasnokamenska v nehostinnej, prašnej a v zime extrémne studenej Čitinskej oblasti, pri mongolských a čínskych hraniciach.
Ak by sem žena, deti a rodičia chceli prísť, museli by prekonať 6500 kilometrov vzdušnou čiarou a ešte deväť hodín cesty autom. Potom im vedenie väznice môže oznámiť, že je napríklad karanténa a majú prísť o dva týždne. Navyše, návštevy sú prísne naplánované, aby ich nebolo priveľa. Trojdňový pobyt manželky Inny vo väzenskej miestnosti pre manželské páry je povolený iba trikrát ročne. Nie je to zvlášť príjemná dovolenka. Po tom, čo sa Inna vrátila z Krasnokamenska, kam ruská moc posiela svojich odporcov už dvesto rokov, vyhlásila: "Za 180 rokov sa správanie štátu skoro nezmenilo." Cár Mikuláš I. tam totiž vyhostil odbojných dekabristov a Inna Chodorkovská vidí v ich osude mnoho podobného s osudom svojho muža. Rovnako ako manželky dekabristov aj ona a rodičia Michaila Borisoviča uvažujú o tom, že sa z moskovskej vily presťahujú do susedstva kolónie, aby mu mohli aspoň svojou blízkou prítomnosťou pobyt za mrežami uľahčiť.
Aj advokáti Chodorkovského chcú v Krasnokamensku otvoriť svoju kanceláriu, aby mohli so svojím klientom lepšie koordinovať prípravu žaloby na Európsky súd pre ľudské práva. Všetci dúfajú, že Chodorkovskij si nebude musieť odsedieť celý trest, ktorý nielen on a jeho blízki, ale aj svetová verejnosť a významní svetoví politici považujú za nespravodlivý a politicky motivovaný.
Tuberkulóza, dyzentéria a gangréna
Navyše sa jeho rodina obáva, že by šesť rokov, ktoré mu zostávajú, nemusel prežiť bez úhony. Každý piaty obyvateľ kolónie JAG-14/10 má tuberkulózu. Tento rok dvaja väzni zomreli, jedného skolila gangréna, druhého dyzentéria, keď do vodovodného systému väznice vytiekli omylom odpadové vody. Infekcia sa šíri rýchlo - v každom z trinástich barakov pripomínajúcich kasárne je sto až dvesto ľudí. Spia na poschodových posteliach zoradených vo veľkých miestnostiach do štyroch radov. Na zlé oblečenie sa však Chodorkovskij nesťažuje. Má tmavomodrý úbor, na hrudi svoje meno a bundu si nemôže vynachváliť. Keby to vraj bolo možné, odnesie si ju so sebou do civilu.
Šije väzenské uniformy
Kolónia JAG 14/10 vznikla pred tridsiatimi ôsmimi rokmi hlavne preto, aby väzni mohli dobývať urán v neďalekých baniach. Vtedy bolo šesťdesiatpäťtisícové mesto Krasnokamensk prísne utajeným vojenským objektom. Na mape bolo označené iba šifrou a cudzinca tu nevideli až do dnešných dní. Dnes sa však aj vďaka Chodorkovskému stalo svetoznámym a uránové bane už tiež nie sú utajované. A väzni v nich ani nepracujú. Skôr majú o prácu núdzu. "Najväčším problémom bude pre Borisa nuda," hovorí otec Sergej. On vo väzení v 70. rokoch pracovať musel, hyperaktívny bývalý prezident najväčšej ruskej ropnej spoločnosti JUKOS však bude rád, keď ho nechajú učiť väzňov matematiku, ako si želal, čítať noviny a písať dizertačnú prácu. A teší sa, že po krátkom školení môže šiť uniformy a pracovné oblečenie. Podľa riaditeľa federálnych väzníc Jurija Kalinina bude za túto prácu dostávať plat.
Napriek nedôstojným podmienkam je Chodorkovskij pokojný a pôsobí dôstojne. Snaží sa zachovať si návyky z čias, keď stoloval s ministerskými predsedami. Aj preto si ho spoluväzni vraj vážia. A rovnako ako na slobode má veľkú šancu stať sa neoficiálnym prezidentom, keď už nie ropnej spoločnosti, tak aspoň pár stoviek trestancov.
Väznica v Krasnokamensku. Michail Chodorkovskij tu má stráviť ešte šesť rokov. Nemusel by to prežiť bez úhony - zúri tu tuberkulóza, väzni zomierajú na dyzentériu a gangrénu. FOTO - ČTK/AP
Manželka Michaila Chodorkovského Inna pricestovala 25. októbra do väznice v Krasnokamensku v Čitinskej oblasti, takmer 5000 kilometrov východne od Moskvy. FOTO - ČTK/AP
