V 10. až 13. storočí sa v oblasti Hontu a Novohradu usídlilo slovanské obyvateľstvo, ako to potvrdzujú aj miestne a chotárne názvy na týchto územiach. Z juhu sem prenikol juhoslovanský vplyv, o čom svedčia názvy ako Nenince, Čebovce, Príbelce či Kosihovce, patriace dnes (asi 70 obcí) do okresu Veľký Krtíš.

Koláre sa v stredoveku pomaďarčili a až v 17. - 18. storočí prišli znovu do tejto oblasti, pôvodne obývanej Slovanmi, Slováci. (Našlo sa tu aj slovanské sídlisko z doby veľkomoravskej.)

Po vzniku Československej republiky bolo jedným z prvých administratívnych opatrení čsl. vlády sčítanie ľudu. Propagáciou sa usilovala priviesť Slovákov k tomu, aby nezapierali svoju národnosť, ako to museli v bývalom Uhorsku. Bolo treba paralyzovať maďarskú a inú protištátnu propagandu, a tak do slovenských žúp prichádzali za tým cieľom aktivisti z radov legionárov. Tak sa sem dostal aj môj otec. Z toho obdobia pochádzajú aj pohľadnice tejto obce. Obrázok pri studni zobrazuje moju mamu Izabellu a starú mamu Máriu Algoverovú, rod. Pongrácovú (1852 - 1925) z obdobia, keď sa rodičia zoznámili.

Marta

Záleská,

Bratislava

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne

máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete, chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať

materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk