* pre jednotlivca 1 560 Sk mesačne,

* pre jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 2500 Sk mesačne,

* pre dvojicu bez detí 2710 Sk mesačne,

* pre dvojicu s dieťaťom alebo najviac so štyrmi deťmi 3700 Sk mesačne,

* pre jednotlivca s viac ako štyrmi deťmi 3 710 Sk mesačne,

* pre dvojicu s viac ako štyrmi deťmi 4 950 Sk mesačne.

* Základná dávka sa zvyšuje o 350 korún mesačne, ak je osoba

v núdzi alebo s ňou posudzovaná osoba tehotná žena.

Príspevky k dávke

Príspevok na zdravotnú starostlivosť

* 50 korún mesačne,

* na príspevok má nárok automaticky každá so spoločne posudzovaných osôb, okrem detí do šesť rokov, ktoré sú v zdravotníctve oslobodené od niektorých poplatkov.

Príspevok na bývanie

* pre jedného občana v hmotnej núdzi 1 360 korún,

* pre občana v núdzi a s ním posudzované osoby: 2 150 korún,

Získa ho iba ten človek v hmotnej núdzi, ktorý je:

* vlastníkom bytu,

* vlastníkom rodinného domu,

* nájomcom bytu,

* nájomcom rodinného domu,

* nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie,

* nárok na príspevok posudzujú úrady práce každých šesť mesiacov,

* ak úrady zistia, že poberateľ neplatí nájomné alebo nespláca uznaný dlh na nájomnom, príspevok mu prestane vyplácať.

Aktivačný príspevok

Aktivačné práce zaviedlo ministerstvo práce ako nástroj na udržiavanie pracovných návykov, ale aj na zvyšovanie kvalifikácie, pričom sa mali stať akousi prestupnou stanicou medzi stavom núdze, keď je poberateľ dávok bez práce, a medzi jeho nový stálym zamestnaním.

* vypláca sa tým ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí sa podieľajú na dobrovoľníckej práci pre mimovládne organizácie, alebo na obecných prácach,

* dostávajú ho však aj tí nezamestnaní ľudia v núdzi, ktorí sa zúčastňujú rekvalifikácie, prípadne externe študujú, a to aj na vysokej škole, pričom ale nemôže ísť o študenta, ktorý už získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

* dlhodobo nezamestnaní majú šancu poberať aktivačný príspevok ešte šesť mesiacov potom, ako začnú vykonávať samostatne zárobkovú činnosť, alebo sa zamestnajú, pričom ich mzda je najmenej vo výške minimálnej mzdy a najviac trojnásobku minimálnej mzdy (teraz 3 x 6900 korún),

* vypláca sa vo výške 1700 korún.

Ochranný príspevok

Vypláca sa tým ľuďom v hmotnej núdzi, ktorí si nemôžu zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ani sa nemôžu pre svoju životnú situáciu zúčastniť na aktivačných prácach, ide najmä o:

* invalidných dôchodcov,

* rodičov, ktorí sa starajú o deti do 31. týždňa,

* rodičov a iné osoby, ktoré sa starajú celodenne o zdravotne postihnutého človeka či dieťa,

* ľudí, ktorí sú chorí, a to aspoň 30 dní nepretržite,

* vypláca sa vo výške 1700 korún.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Ľudia v hmotnej núdzi na ňu nemajú automatický nárok, vypláca ju obec, ale len v rámci svojich možností. Obec ňou prispieva najmä na:

* úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie,

* základné vybavenie domácnosti,

* kúpu školských potrieb pre nezaopatrené dieťa,

* na mimoriadne liečebné náklady.

* Výška dávky odráža skutočne vynaložené náklady, najviac však do výšky trojnásobku životného minima.

Čo priniesla reforma dávok v hmotnej núdzi

Hlavným heslom reformy dávok v hmotnej núdzi, keď ju ministerstvo práce od januára 2004 spúšťalo, bolo "Pracovať sa oplatí". Ak sa v starom systéme výška dávky zvyšovala s počtom detí v rodine, v novom počet detí nie je dôležitý, naopak, šancu zvýšiť si dávku majú tí, ktorí sa zapájajú do aktivačných prác či platia nájomné.

Ministerstvo práce sa snažilo nastaviť systém tak, aby sa oplatilo pracovať hoci len za minimálnu mzdu, a nestávalo sa, že niekto, kto pracuje za minimálnu mzdu, má po odpočítaní daní či odvodov, príjem nižší, ako niektorí poberatelia dávok.

Kritici reformy však upozorňovali, že vysoká nezamestnanosť nie je len dôsledkom neochoty ľudí pracovať, ale aj nedostatkom voľných pracovných miest. Ministerstvo oponovalo, že podporuje aj rast pracovných miest, a to prostredníctvom zákona o službách zamestnanosti, ktorý nezamestnaným umožňuje získať príspevok na podnikanie, a zamestnávateľom zasa príspevok na časť nákladov, najmä na pokrytie povinných odvodov, ak zamestnajú nezamestnaného.

Kritici tiež zdôrazňujú, že nový systém dávok v hmotnej núdzi prehĺbil chudobu. Dokazujú to prieskumy, podľa ktorých nový systém vyhnal z evidencie úradov práce tých schopnejších a zostali tí najslabší, teda menej vzdelaní, menej flexibilní a menej mobilní. Vyplýva to z prieskumu, ktorý medzi novými a starými poberateľmi dávok urobilo Stredisko pre štúdium práce a rodiny.

Sociologičky, ako Zuzana Kusá či Erika Kvapilová, zase vo svojom prieskume poberateľov poukázali na to, že len veľmi málo poberateľov dávok má šancu si zvýšiť základnú dávku trebárs o príspevok na bývanie, pretože nevládzu splácať nájomné, a o príspevok na bývanie prichádzajú. "Riešenie zadĺženosti rodín je u nás veľmi zanedbané," hovorí Kusá.

Ako sa zmenila štruktúra poberateľov dávok v hmotnej núdzi

Starí poberatelia dávok (pred reformou v roku 2004)

* väčšina (71,6 percenta) mala ukončené stredoškolské vzdelanie (14,5 % nemalo nijaké, alebo len základné vzdelanie),

* relatívne mladí od 19 - 29 rokov,

* mierna prevaha žien,

* prevažne bývalí robotníci, v predchádzajúcom zamestnávaní dostávali približne minimálnu mzdu roku 2004 (teda 5630 Sk),

* poberateľmi dávok sa stali najmä preto, lebo ich prepustili zo zamestnania, pričom najmä starších ľudí prepúšťali pre nadbytočnosť, mladších, preto, lebo sa im skončil dočasný pracovný pomer. (Zdroj: Stredisko pre štúdium práce a rodiny)

Noví poberatelia dávok (po reforme v roku 2004)

* typickým znakom je dlhodobá (cez rok) až extrémne dlhodobá (cez päť rokov skoro tretina poberateľov), evidencia na úrade práce,

* pretrvávajú poberatelia so stredoškolským vzdelaním, ubudlo vysokoškolákov,

* starší, vo veku 30 - 39, alebo 40-49 rokov,

* rovnaké zastúpenie žien a mužov,

* prevažne ide o nekvalifikovaných zamestnancov, ktorí vykonávali pomocné práce, v predchádzajúcom zamestnávaní nedostávali ani minimálnu mzdu v roku 2004 (5 630 korún),

* sú ochotnejší prijať aj sezónne či dočasné práce,

* rovnako ide najmä o ľudí, ktorí sa do systému dostali, lebo ich prepustili zo zamestnania, 15 percent však nikdy nepracovalo, najmä ide o absolventov škôl, mladé ženy, ktoré hneď po škole odišli na materskú,

* noví poberatelia, ktorí však nie sú v systéme dlhodobo, sú aktívnejší v hľadaní práce, už využívajú, na rozdiel od starých poberateľov, nielen informácie od známych a úrady práce, ale čoraz viac aj služby súkromných agentúr. Sú tiež ochotnejší cestovať za prácou, naďalej však pretrváva neochota sťahovať sa za prácou.

Počet poberateľov dávok v hmotnej núdzi

(Zdroj: Správy o soc. situácii obyvateľstva, MPSVaR)

Pomoc a podpora nezamestnaných

Zákonom o službách zamestnanosti pozmenilo ministerstvo práce podobu aktívnej politiky zamestnanosti. Snažilo sa výšku príspevkov stanoviť aj podľa toho, v ktorom regióne o ne nezamestnaní žiadajú. "Nezamestnaný v chudobnom regióne potrebuje väčšie pošťuchnutie, aby sa bol schopný zamestnať," hovoril štátny tajomník Miroslav Beblavý.