Životné minimum je minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Určuje ju v presnej výške zákon o životnom minime, každoročne sa mení, momentálne dosahuje výšku:
* 4730 korún mesačne pre plnoletú fyzickú osobu,
* 3300 korún mesačne pre ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
* 2150 korún mesačne pre zaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa.
Hmotná núdza
Za hmotnú núdzu sa považuje stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s ním posudzujú, si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.
Príjem rodiny skúmajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ak má niekto príjem pod hranicou životného minima, rodina sa síce nachádza v hmotnej núdzi, ale nemusí jej ešte vzniknúť nárok na dávky v hmotnej núdzi.
Kto má nárok na príspevky v hmotnej núdzi
* Dnes sa nárok na dávky určuje tak, že sa spočítajú všetky dávky v núdzi, na ktoré má rodina nárok, od výslednej sumy sa odpočíta jej príjem, ak nejaký má, a zvyšok dávok sa rodine vypláca.
Príklad:
Životné minimum napríklad pre štvorčlennú rodinu, v ktorej sú dvaja dospelí a dve nezaopatrené deti je dnes 12 330 korún. Ak táto rodina nemá nijaký príjem a získa nárok na všetky dávky v hmotnej núdzi, teda na základnú dávku, príspevok na zdravotnú starostlivosť, aktivačný príspevok či príspevok na bývanie, môže získať maximálne 9 450 korún a minimálne 3 800 korún.
Ktoré osoby sa posudzujú spoločne
* manžel a manželka,
* rodičia a nezaopatrené deti žijúce s nimi v domácnosti,
* rodičia a ich deti do 25 rokov, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem do výšky minimálnej mzdy, žijúce s rodičmi v domácnosti, okrem detí, ktorým vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti alebo invalidný dôchodok.
Aké príjmy sa berú do úvahy a znižujú výslednú
sumu dávky, ktorú môže človek
v hmotnej núdzi získať
* príjem posudzovaného občana, jeho manžela či manželky, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti.
Pričom sa však berie do úvahy len:
* 75 percent príjmu zo závislej činnosti (teda príjem získaný v zamestnaní),
* 75 percent zo starobného dôchodku priznaného dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia najmenej 25 rokov (za každý ďalší rok dôchodkového poistenia sa znižuje suma o percento),
* 75 percent z materského,
* 75 percent z invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku, ale aj vdovského či vdoveckého dôchodku, ak vdova či vdovec dosiahli dôchodkový vek.
Do úvahy sa neberie:
* prídavok na dieťa,
* náhodné a jednorazové príjmy do výška dvojnásobku životného minima,
* príjem žiaka strednej alebo vysokej školy, ak neprevyšuje 1,2-násobok životného minima pre dospelú osobu,
* štipendium.
Aký majetok sa sleduje na účely priznania dávky
v hmotnej núdzi
* Okrem príjmu sa ešte pri posudzovaní nárokov na dávku v hmotnej núdzi skúma aj to, aký majetok vlastní žiadateľ. Ak vlastní on alebo s ním posudzované osoby istý majetok, nepokladajú sa za osoby v hmotnej núdzi, pretože sa predpokladá, že predajom tohto majetku si môžu zabezpečiť základné životné podmienky. V zákone o hmotnej núdzi je presne stanovené, že úrad nemôže žiadať ľudí o predaj alebo prenájom:
* nehnuteľnosti, ktorú používajú na primerané trvalé bývanie, pričom na primeranosť nehnuteľnosti sa neprihliada, ak ide o ľudí v dôchodkovom veku,
* poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,
* hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
* osobného auta, ak je využívané na prepravu zdravotne postihnutého, alebo ak jeho hodnota nie je vyššia ako 35-násobok životného minima (dnes teda 165 550 korún),
* hnuteľnej veci, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (ako dobrý príklad slúžia trebárs snubné prstene).
Čo ešte úrad práce skúma
* Sleduje, či sa ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, snažia zákonne získať nároky, ktoré im vyplávajú - napríklad či sa súdia, kvôli dlhom trebárs na výživnom, ktoré voči nim iné osoby majú. Ak sa nárokov, ktoré by mohli zvýšiť ich životnú úroveň nedomáhajú, úrad práce im dávku v hmotnej núdzi neprizná.
