Išlo to ešte lepšie, ako sa predpokladalo. Nestal sa žiadny veľký teroristický útok, neumierali desiatky ľudí ako pri januárových voľbách. Pozorovatelia hovorili, že 275 členov Národného zhromaždenia prišlo voliť viac ľudí ako naposledy. Záujem bol taký veľký, že hlasovanie predĺžili o hodinu. Podľa agentúry AFP sa volebná účasť, tak ako ju zaznamenali členovia volebných miestností, pohybovala v jednotlivých provinciách od 60 do 80 percent.

Iračania sa rozhodli dať demokratizácii svojej krajiny šancu. "Vyzerá to dobre. Bol to historický deň a dobrý deň," povedal špeciálny vyslanec generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana Ašráf Kázi agentúre Reuters.

Voliť prišli šiiti, sunniti aj Kurdi. Niektorí si špendlíkom prepichli kožu na prste a vlastnou krvou si urobili značku, že volili. Väčšine stačil purpurový atrament.

Podľa medzinárodných pozorovateľov aj novinárov sa dá očakávať vysoká účasť. Aj to už je víťazstvo. Znamená to, že ľudia nerezignovali, stále veria, že voľby môžu zlepšiť situáciu.

Dobré pre Irak aj Američanov je aj to, že po bojkotoch prišli voliť aj sunniti. V niektorých sunnitských oblastiach, napríklad v bašte odboja Fallúdži, dokonca nemali dostatok volebných lístkov. Na voľbách sa zúčastnili aj členovia sunnitského odboja, viacerí aj strážili volebné miestnosti.

"Prišiel som voliť, aby som ukázal, že sunniti v Iraku nie sú menšina. V minulých voľbách sme veľa stratili, ale teraz prevezmeme kľúčovú úlohu pri vedení Iraku," povedal agentúre AP právnik Jahjá Džálil z Ramádí. Sunniti zhrnuli svoje dôvody na účasť na voľbách do troch bodov: nechcú byť na okraji, nechcú vládu šiitskych klerikov a chcú, aby odišli Američania.

Irak bol včera dokonale uzavretý, ľudia, často zabalení v národnej vlajke, kráčali aj niekoľko kilometrov k volebným miestnostiam. Z mešít, odkiaľ sa zväčša ozývajú modlitby, sa z ampliónov prihovárali ľuďom klerici a vyzývali ich, aby išli voliť.

Médiá ako pri predchádzajúcich voľbách v januári a pri októbrovom referende o ústave prinášali príbehy ľudí, ktorí prišli voliť, hoci boli invalidní, príliš starí či museli prekonať veľa prekážok. Jedným z nich bol aj Hádí Míšal. Počas prvej vojny v zálive utrpel zranenie chrbta, pohybuje sa len s barlami, ale voliť prišiel. Pre to, ako povedal agentúre Reuters, aby konečne v Iraku vládli ľudia, ktorí mu pomôžu.

Voľby včera veľmi starostlivo sledovali v Bielom dome. Jeho hovorca Scott McClellan ocenil vysokú účasť aj pokojný priebeh volieb. Prezident George Bush sa mal stretnúť s irackými imigrantmi, ktorí volili v USA.

Včerajšie voľby boli posledným formálnym krokom na dosiahnutie irackej suverenity. Prakticky nastane až vtedy, keď Irak opustí posledný spojenecký vojak. Kedy to bude, bude závisieť aj od výsledku volieb. Definitívne budú známe o dva týždne. Potom sa očakávajú dlhé vyjednávania o vláde.

Iracké voľby 15 miliónov voličov volilo 275-členné Národné zhromaždenie na voľby na dohliadalo 150-tisíc vojakov voliči si vyberali zo 7655 kandidátov na 231 kandidátkach v krajine bolo 6291 volebných miestností