Ctený čitateľ isto odpustí, že v prípade filmu Noc s nabrúsenou britvou nebudeme hodnotiť kvalitu scenára, herecké výkony, prácu kamery ani režijnú koncepciu. Nebolo by o čom písať. S rozmachom tzv. pop-kultúry, ľudovej kultúry, kultúry najširších más, totiž niektoré pojmy, ale i kvality nimi označované, úplne stratili význam.

Dobré komédie rozosmievajú diváka humorom a zlé obscénnosťami. Pri dobrých sa smejeme vtipu, pri zlých smiechom zaháňame pocit hanby a trápnosti. Podobne dobré horory nás vydesia náznakom, nedopovedaním, rozjatrením toho tajomného, neprebádaného a čierneho, čo sa ukrýva v našej duši. Zlé vyvolajú zimomriavky zhnusenia svojím naturalizmom, detailnými zábermi mučenia, týrania, vraždenia.

V podstate sa veľmi nelíšia od filmovej pornografie, v ktorej taktiež nejde o nič iné, len o čo najvernejšie a najpresvedčivejšie podrobné zobrazenie, v jej prípade zobrazenie sexu.

A podobne, ako má svojich verných vyznávačov porno, majú ich aj opisné horory žánru splatter (odvodené od to splat - špľachnúť, rozprsknúť sa). Jediný rozdiel je azda v tom, že pornografia môže inšpirovať milenecké páry (alebo aj jednotlivcov) k erotike a odbúrať tak napätie, kým znechutenie zo splatterov sa onaniou nedá zahnať.

Pre kultúru dvadsiateho prvého storočia je príznačné vyzdvihovanie braku. Budúce generácie to snáď raz nazvú dekadenciou, no dnes televízne obrazovky, pulty kníhkupectiev, galérie, scény divadiel i filmové plátna bežne, ba s hrdosťou ponúkajú to, čo ešte pred zopár desaťročiami bolo doménou zopár čudákov - ich záujmy psychológovia označovali ako úchylné.

Plytké béčkové komerčné žánrové snímky najskôr prerábali do podoby, ktorú by akceptovala cenzúra i väčšinové publikum, Steven Spielberg, George Lucas a ich nasledovníci. Po nich prišli postmodernisti, so svojimi zábavnými a novátorskými kolážami zostavenými z hrubozrnnej žánrovej komercie. Producenti rýchlo zistili, že publiku vôbec nejde o spielbergovský humor, lucasovský detailizmus ani o postmodernistickú mnohoplánovosť. Na komerčný úspech celkom stačí veľká opica bijúca sa do pŕs, alebo hoci i tá špliechajúca krv.

Noc s nabrúsenou britvou je dostatočne presvedčivý dôkaz. Francúzska produkčná spoločnosť Luca Bessona (ktorý kedysi taktiež nakrúcal skvelé filmy) vyrobila na rumunskom vidieku za necelých dva a pol milióna eur film, ktorý iba v USA zarobil o milión viac.

Kedysi bol na konci každého snaženia človek, dnes ho nahradil biznis. A tak žijeme v spoločnosti, ktorá dokáže mladých ľudí posielať za mreže pre pár gramov sušených rastliniek, hoci tá istá spoločnosť pritom nehorázne bohatne z alkoholu. Explicitne zobrazenú súlož považuje za nemravnú, ale už pätnásťročným deťom legálne a bez akýchkoľvek prekážok (hádam okrem výšky vstupného do kina) umožňuje dopodrobna si obzrieť, akými spôsobmi možno utrápiť ľudskú bytosť na smrť.

"To jsou paradoxy!" vraví sládek z Havlovej Audiencie. To je dlhý temný čas pornografie duše, vravíme my.