Viera Kraicová (1920 v Modre) študovala na oddelení kreslenia a maľovania Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave a na Akadémii výtvarných umení v Prahe, v rokoch 1952 až 1955 pôsobila ako asistentka Jána Želibského na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, potom začala pôsobiť v slobodnom povolaní. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
"Som šťastná, že po tom, čo ma v poslednom čase postretlo, som sa dokázala pozbierať a začala opäť maľovať," hovorí výtvarníčka VIERA KRAICOVÁ. "Dostala som sa z pomerne nepríjemnej choroby a musela som sa vyrovnať aj s deprimujúcou udalosťou, akou bola krádež v mojom ateliéri, keď som prišla o dvadsať obrazov. Najviac ma zarmútilo, že zmizli aj dva portréty môjho otca, snáď tie obrazy niekde žijú." A len tak mimochodom, pre seba dodá niečo o tom, že keby galérie obrazy viac nakupovali, menej by ich zmizlo.
Napriek tomu šťúpla čiperná dáma, ktorej ťažko uveriť jej osemdesiatpäť rokov, má momentálne dva dobré dôvody na radosť. Pred pár dňami ju vydavateľstvo Petrus potešilo reprezentatívnou knihou Skutočná veľkosť - malé formy Viery Kraicovej, predstavujúcou (popri olejomaľbách) druhú rovinu jej maliarskej tvorby - temperové obrázky.
"Tieto malé veci robím permanentne a najradšej, začala som s nimi koncom osemdesiatych rokov. Išlo spočiatku o novoročenky, ktorých formát určila veľkosť obálky. Jednoduché námety som postupne variovala, snúbi sa v nich hravosť s vážnosťou, radosť so zaujatím." Výsledný tvar vyplynie z hrania sa s farbou ("Tá si môže u Kraicovej dovoliť všetko," hovorí kunsthistorička Katarína Bajcurová.). "Tu urobím jeden fľak, tam druhý a už vzniká rozhovor, keď ich je veľa, niečo preškrtám a naraz sa vynoria veci, o ktorých som ani netušila, že sa tam objavia," odhaľuje bez veľkých slov tajomstvo svojej tvorby. "Obraz sa musí namaľovať sám, vyplávať na povrch ako podzemné vody."
Nemá potrebu tváriť sa dôležito, umelo niečo dramatizovať. "Je to dobrodružstvo, hľadanie, cielené skúmanie i náhoda. Pri tvorbe si užívam slobodu, nenechám sa ničím obmedzovať, čo mi napadne, to urobím. A hlavne rýchlo, je to ako beh, žiadne veľké prípravy a predsavzatia, že práve teraz urobím veľké dielo." Zo zdanlivých štúdií, denníkových maliarskych básní sa stala plnohodnotná súčasť jej výtvarného prejavu, ktosi ich nazval definitívnymi skicami.
Tou druhou radosťou je cena Christmas, ktorú si od výtvarníckeho Združenia A - R prevezme dnes podvečer. "Neviem, čo tých chlapcov viedlo k tomu, že si vybrali práve mňa." Tí chlapci (a jedno "dievča"), to sú päťdesiatnici, všetko špičkoví výtvarníci, ktorí sa dali dohromady na alternatívnych výstavách, organizovaných koncom 70. rokov disidentom a matematikom Františkom Mikloškom - Klára a Milan Bočkayovci, Ladislav Čarný, Daniel Fischer, Otis Laubert, Vladimír Kordoš, Marián Meško, Igor Minárik, Marián Mudroch a Dezider Tóth.
A tí chlapci vedia veľmi dobre, že pani Kraicová je dámou slovenskej maľby, spolu s ich priateľom a učiteľom väčšiny z nich Rudolfom Filom sú najvýznamnejšími predstaviteľmi gestickej a ozdobnej maľby. Keď vznikali korene neskoršieho Združenia A - R, v tvorbe Viery Kraicovej dominovala olejomaľba a veľké úspechy slávila aj v knižnej ilustrácii.
Teoretici jej pririekli pomenovanie akčná maliarka. "Mojej letore vyhovuje živá, voľná maľba, pravda, tie veľké plátna mi už dnes nesedia. Keby som mala tridsať rokov, tak by som sa inak rozháňala, no teraz mi zostali tie malé papieriky, to je môj výtvarný svet. Hoci, ešte mám pokušenie vyskúšať aj oleje, aj som to skúsila, no farbičky už zaschli, ťažko idú z tuby von. No nesťažujem sa, rozradostňuje ma, že v mojom veku ešte viem maľovať."
Čo je vianočná cena Christmas Združenia A - R
Vianočná cena Christmas Združenia A - R je vyjadrením pocty významným osobnostiam nielen za ich tvorbu, ale aj za ľudské a mravné postoje v minulom režime. Ocenením je každoročne nový album prác členov Združenia A - R a doterajších laureátov - od roku 1993 sú nimi Alojz Klimo, Stefan Schwartz, Rudolf Fila, Jiří Valoch, Adriena Šimotová, Milan Paštéka, Ludvík Kundera, Jindřich Štreit, Dalibor Chatrný, Václav Cigler, František Mikloško a Jozef Jankovič.
