Všetci dnešným voľbám hovoria míľnik. Američania, ktorým ide o prestíž. Iracká elita, ktorej ide o moc a možno i o krk. Aj obyčajní Iračania. Tí chcú pokoj, prácu a to, aby Američania odišli. Dnes majú šancu sa k tomu priblížiť.

Ak to vyjde, nebude to míľnik, ale malý krok k novému Iraku. Na tom sa zhodujú viacerí analytici. Irak je totiž len na začiatku a nikto nevie, ako to bude, keď nebudú v uliciach patrolovať spojeneckí vojaci. Hneď po voľbách čaká Irak ťažká debata o ústave.

Iračania pôjdu dnes voliť tretíkrát v tomto roku. Najprv boli voľby do dočasného parlamentu, potom referendum o ústave. Účasť stále stúpala, dnes by sa mala vyšplhať až na 80 percent. Naznačuje to aj veľký záujem Iračanov, ktorí volili v predstihu.

Dnešok bude kľúčový: Iračania zvolia stály parlament. Od neho bude závisieť, či bude z Iraku miernejšia obdoba iránskej teokracie, štát rozdelený podľa etnického princípu, či pokus o spolužitie troch hlavných irackých skupín. Ak prídu sunniti, mohlo by sa to skončiť celkom dobre. Tak si to predstavujú v Bielom dome.

V Iraku sa podľa agentúry AP neoficiálne hovorí, že Američania sa usilujú o čo najširšiu povolebnú koalíciu. Aj s rizikom, že by ju zostavovali až do apríla. Tak by odpadli extrémy, oslabil by sa iránsky vplyv na šiitov a Američania by mali partnerov, s ktorými možno hovoriť. Washington sa upína na sunnitov, ktorých krátko po páde Saddáma Husajna vytlačil na okraj, lebo si chcel udržať priazeň Kurdov a šiitov. Do tohto scenára patrí aj to, že vplýval na irackú vládu, aby začala urýchlene vyšetrovať údajné mučenie sunnitov vo väzniciach irackého ministerstva vnútra.

Sunnitov k voľbám vyzývajú aj vlastní. Okolo 1000 sunnitských klerikov vydalo fatwu, podľa ktorej je povinnosťou veriaceho voliť.

Hoci predvolebnú kampaň sprevádzali násilnosti, obviňovania zo zneužívania náboženských symbolov a podvodov, udiali sa aj veci netypické pre arabský svet. V utorok v noci televízia al-Arabíja odvysielala diskusiu troch irackých lídrov. Hoci sa zástupcovia sunnitov, šiitov a Kurdov nezhodli, či Američanov nazývať okupantmi alebo osloboditeľmi, mali jasno v tom, že ich náhly odchod Iraku skôr nepomôže. Podstatné je však to, že išli do debaty a neobmedzili sa len na mítingy so svojimi vernými.

Iracké voľby sú aj veľkou kampaňou amerického prezidenta Georgea Busha. Včera predniesol posledný zo série presvedčovacích prejavov na irackú tému. Opäť zopakoval, že Američania v Iraku zostanú, lebo je to ich povinnosť. Američania na jeho prejavy reagovali miernym zvýšením dôvery v irackú inváziu. Ak by sa voľby uskutočnili bez veľkých násilností a Irak by sa viditeľne začal stavať na nohy, mohla by sa dôvera zvýšiť výraznejšie.