Zákon umožní, že sa časť objednávok, ktoré sa dnes zadávajú súťažnými metódami, bude môcť po novom realizovať menej priehľadne. Finančné hranice medzi jednotlivými spôsobmi obstarávania sa totiž zvýšia.
Návrh zákona sprevádzali desiatky pozmeňujúcich návrhov. Poslanci ho prijali hlasmi koalície, SF a s pomocou časti nezávislých poslancov.
Róbert Madej zo Smeru tvrdí, že napríklad na stavebné práce od 4 do 12 miliónov korún nebude musieť obec či ministerstvo robiť verejnú súťaž. Ponuku podľa neho bude musieť dať "najmenej trom dodávateľom a z tých si vyberie". Uzákonené finančné limity Madej považuje za také vysoké, že sa štátne peniaze "budú rozdávať" priamym zadaním, a obáva sa, že vzrastie korupcia.
Člen parlamentného výboru pre hospodárstvo Alojz Přidal z KDH si to nemyslí. Korupcii podľa neho nezabráni žiaden limit. "To je skôr otázka morálky."
Predseda Úradu pre verejné obstarávanie Béla Angyal povedal, že "zvýšenie finančných limitov je reakciou na zvyšovanie cien tovarov, služieb a stavebných prác".
Kunder namieta, že ak si verejná inštitúcia bude chcieť zaobstarať luxusnú limuzínu, 50 kvalitných počítačov či zhruba 30 ton kancelárskeho papiera, už nebude musieť na vyhodnotenie ponúk zriadiť komisiu alebo výzvu zverejniť vo vestníku verejného obstarávania. Dozvedieť sa o obstarávaní preto podľa neho bude môcť menej podnikateľov a objektivita hodnotenia ich ponúk môže byť nižšia.
Aj podmienky, za akých verejná inštitúcia môže použiť "rokovacie konanie bez zverejnenia", teda objednávku niekomu zadať rovno, niektorí považujú za mäkké.
Madej chcel, aby sa pre časovú tieseň takto mohlo obstarávať "len nevyhnutné množstvo" tovaru či služieb. Teda, aby sa nestávalo, že sa bez súťaže nakúpi "stokrát toľko" vecí, ako v skutočnosti treba.
Parlament to neschválil.
Poslanec SDKÚ Stanislav Janiš hovorí, že novým zákonom sa pravidlá priameho zadania sprísnia, lebo jeho použitie sa bude musieť vopred oznámiť a Úrad pre verejné obstarávanie bude môcť "zasiahnuť svojou kontrolou" ešte pred uzavretím zmluvy.
