Pred mesiacom boli regionálne voľby, na ktoré sa väčšina ľudí (82 percent) vykašľala. Prečo?
Máme iné problémy, hovoria. Sedeli doma, zabíjali prasce, odhŕňali sneh. Politici ich sklamali, nechcú o nich ani počuť. Dokonca ani v Buzitke, ktorá sa preslávila tým, že sa v nej ako v kvapke vody odráža politické spektrum celého Slovenska. Keď zatvárali večer o desiatej volebné miestnosti, Buzitčania sledovali reality šou v televízii.
Čo sa stalo, že 16 rokov po nástupe demokracie sa slovenský vidiek vzdáva svojho vplyvu na verejný život? Ľudia sa prestali zaujímať o politiku a žijú si svoj život. Aký je na slovenskej dedine?

V Buzitke už ani nenadávajú

Pred piatou ráno sa z komínov rodinných domov dymí čerstvo naložené drevo. Miestni majú plyn, ale drevo je lacnejšie. Dedina Buzitka na juhu Slovenska sa zobúdza do ranného mrazu.
Okolo autobusovej zastávky sa z tmy vynárajú postavy s čiapkami na hlavách, v rukách igelitky s vypratými montérkami a desiatou.

Dedinou klepoce motor prvého autobusu. Ide do Fiľakova. Ľudia nastupujú, aby ich odviezol do fabriky Ekoltech, kde sa robí nábytok pre švédsky podnik Ikea. Ďalší sa vezú do firiem v bývalom Kovosmalte.
O politike sa nerozprávajú. Za komunistov potichu a tajne nadávali, dnes vraj už nemajú chuť ani na to.
Voliť poslancov vyššieho územného celku prišlo 14 percent. Starosta Stanislav Jačmenik hovorí, že ľudia ani nevedia, čo je to VÚC, nepoznajú kandidátov. "Dva týždne pred voľbami si dajú plagáty a inak sa neukážu. Ľudia sa ma pýtajú: A my ich máme voliť?" hovorí starosta.

Načo voliť zlých hospodárov
Predpoludním sedia v prekúrenej buzitskej krčme štyria pripití chlapi. "Koľko je hodín!" zahrmel naobliekaný chlap, ktorý sa ledva držal na stoličke a nevládal sa pozrieť na hodiny za chrbtom.
Otázku, či bol voliť, zmietol slovami, ktoré sa nedajú citovať. Buchol do stola a prevrátil do seba ďalší poldecák.
Jeho triezvejší kamarát sa vzchopil k originálnej úvahe: "Mikloš, či ako sa volá, stále hovorí, že treba všetko štátne predať, lebo štát nie je dobrý gazda. Tak potom nadávajú sami na seba. Veď ten, čo za štát gazduje, je Mikloš a ľudia, ktorých on do firiem dosadil. Ak vravia, že štát je zlý vlastník, pritom oni ten štát riadia, potom sami priznávajú, že sú zlí hospodári. Tak načo ich pôjdeme voliť? Aby nám zle hospodárili?"
Nadával, že predali plynárne, plyn zdražel a ľudia musia zháňať drevo. "Ja voliť už nepôjdem. Starám sa, aby mal vnuk vo dvore hojdačku, aby mali sliepky čo zobať."

Na mítingu osem ľudí
Miestny obchodník s rozličným tovarom Karol Malatinec tvrdí, že ľudia sa o politiku prestávajú zaujímať, a keď sa o nej aj občas rozprávajú, vystačia si s nadávkami.
„Starší ľudia ani nepoznali kandidátov. Kampaň prišiel robiť akurát Karol Géč, bývalý riaditeľ nemocnice," hovorí Malatinec. Keď sú však voľby starostu, vtedy ľudia idú, lebo vedia, koho voliť.
Starosta Jačmenik hovorí, že v kultúrnom dome sa boli predstaviť kandidáti HZDS, zaplatili si za vyhlásenie mítingu v obecnom rozhlase, nalepili letáčiky. Na míting prišlo osem dedinčanov. "Pýtali sa kandidátov, kde boli doteraz."

Čo sa zmení? Nič
Buzitčania sa na regionálnych politikov hnevajú za to, že poľnohospodárske učilište zlúčili so školou vo Fiľakove. Areál chátra, vypli v ňom elektrinu a vodu, o prácu prišlo 17 ľudí.
"Povedali sme vedeniu VÚC, aby tam urobili domov dôchodcov, lebo v okrese čaká na domov 800 ľudí. Je tam internát, nová škola, kuchyňa, všetko prázdne. Zmestilo by sa tam 250 dôchodcov a zamestnalo by sa 100 ľudí. Poslanci to neschválili," hovorí starosta Jačmenik.
Vedľa parčíka s pamätníkom sovietskemu vojakovi s červenou hviezdou prechádza pán v stredných rokoch. Voliť nebol, je znechutený z parlamentu a z toho, že ľudia sa majú stále horšie, nech je pri moci ktokoľvek. "Keď pôjdem voliť, čo sa zmení oproti tomu, keď voliť nepôjdem? Nič," pokrčí plecami.

V Sútore volili skoro všetci
V Sútore v okrese Rimavská Sobota sa končí cesta a autobus tam chodí trikrát denne. Napriek tomu v dedine so 426 obyvateľmi utvorili rekord posledných volieb - účasť 88,97 percenta.
Je to bežná dedinka na juhu Slovenska v zajatí zvlnených polí. Pri prvom dome sedí svorka psov a zo zábavy brešú na prichádzajúce auto. Ďalšie príde možno až o hodinu.

Prečo volilo toľko ľudí? Záujem o politiku to nie je. "Kandidát na poslanca Jozef Šimko, čo teraz podniká v Rimavskej Sobote, pochádza z našej dediny. Všetci ho tu poznajú, chodieva sem na cintorín, za mladi sme spolu hrávali futbal," ukazuje chlap v stredných rokoch na krivé futbalové ihrisko.
Do debaty sa zapojí ďalší. Šimko vraj každého v dedine z diaľky zdraví, všetkým pomáha, majú ho radi, a tak za neho celá dedina hlasovala.

V Sútore žije len 40 bielych, z nich piati volili. Ostatní sú Rómovia, majú aj rómskeho starostu Tibora Baloga. Ten hovorí, že v dedine je zlá hygiena, žltačka, chýbajú peniaze a robota.
V kancelárii sedí starosta Balog vo vyžehlenom obleku a zablatených topánkach. Práve sa vrátil z prechádzky po dedine. Na stole je vlajočka Európskej únie - z eurofondov získali peniaze na dom smútku. "Orgovánová dala peniaze na školu, studňu a cestu. Chceme urobiť hygienickú stanicu, sprchy, záchody."

Ľudia vstanú a nerobia nič
V Sútore žijú zo sociálnych dávok a z peňazí z aktivačných prác. "Hlavná úloha ľudí je prežiť od dávky k dávke. Plyn tu nie je, v lesoch už nechcú dávať drevo, ľudia si chodia po odpad k stolárom do Jesenského," hovorí Tibor Balog.
Jeho referentka na obecnom úrade Anna Nemešová tvrdí, že ľudia sa o politike takmer nebavia. Keby Šimko nepochádzal zo Sútora, volebná účasť by bola rovnako nízka ako inde.

"Veľmi ťažko sa tu prežíva, roboty niet, nemáme ani kultúru, nič. Chceme, aby aspoň deti mali hudobnú. Máme šesť počítačov, deti sa na tom učia," hovorí starosta. Hrdý je aspoň na to, že dedinu na jar navštívil prezident. Fotografiu s Ivanom Gašparovičom zavesil na stenu oproti dverám.

Ako vyzerá všedný deň? "Ľudia ráno vstanú a nič. Večer pozerajú televíziu. Asi 60 ľudí je na aktivačných prácach," hovorí chlapík vo dvore pri starom aute. Väčšina chlapov sa motá pri autách, ženy sa rozprávajú cez plot alebo vyťahujú zo studne vodu na pranie. V dedine nefunguje mobil, niet signálu.
Na poliach okolo dediny pracujú súkromní roľníci a družstvo zo susednej obce. Z bielych dvaja robia u starostu, dvaja v mäsokombináte v Rimavskej Sobote. Ostatní sú bez práce.

Dymí sa iba z dvoch komínov, ostatní zakúria až večer. V niektorých dvoroch vidieť sliepky. Nad dedinou stojí nepoužívaný kostol bez okien, vedľa novostavba domu smútku, z domu oproti počuť maďarskú pesničku z magnetofónu.
V ďalšom dvore deti búchajú kladivom po železnom šrote. Pred domom s igelitom v oknách stojí štíhly štyridsiatnik s riedkymi zubami a účesom rockera. "Predtým sme robili. Darmo sme Cigáni, ale všetci máme vodičáky, jazdili sme na traktoroch," tvrdí.
V dedine sa vraj bavia o politike, "aby bolo lepšie". Do debaty sa pripája žena, ktorá síce rozumie po slovensky, ale povedať nevie ani slovo. Po maďarsky zahriakne deti, čo vedľa nej hodili petardu do pivovej fľaše.

Na autobus čakajú aj dve biele učiteľky, ktoré dochádzajú učiť do sútorskej školy. Tvrdia, že deti sa učia ako všade inde - niektoré veľmi zle, iné veľmi dobre. Zo Sútora nie sú, voliť neboli.

V Holumnici nevolil takmer nik
Najnižšia účasť voličov na Slovensku bola v prvom kole v obci Holumnica v okrese Kežmarok. Z 528 voličov ich prišlo 13. Príjemná dedinka pod Tatrami, na hornom aj dolnom konci vyrastajú nové bytovky a nad dedinou stojí múr zrúcaného hradu.
Vo volebnej komisii sedel aj miestny farár. "Povedal som, že príde voliť desať ľudí. Prišlo o troch viac," hovorí. Miestni chodia pracovať do Čiech, podľa farára bola v čase volieb polovica dediny preč.

Tí, čo v dedine ostali, politikom neveria. "Nič pre dedinu neurobili. Keby hore za Jurským nepadol pri záplavách most, ani by sa tu nik neukázal. Počas kampane prešiel hore a dole autobus jedného z kandidátov, a to bolo všetko. Na obecný úrad išiel ešte jeden kandidát na župana," tvrdí farár.

Cez deň je dedina poloprázdna, čosi sa hýbe len v strede medzi dvoma konzumami. Parkujú tam autá s českými značkami - kúpili si ich v bazároch tí, čo chodia robiť do Čiech.

Voliť nechcú
Starostka Holumnice Jolana Bjalončíková povedala, že propagácia volieb bola dobrá, ale ľudia "nepoznajú kandidátov, nezaujíma ich to".
V strede dediny počuť cirkulárku, na streche novostavby strechár pritĺkal klince. Spoza jedného z domov sa odrazu vynorilo 10 chlapov s hrozivými mačetami a kosákmi. "Sme na aktivačných prácach, boli sme čistiť okolie," vysvetľuje jeden z nich. O voľbách sa mu rozprávať nechcelo.
V dedine majú plyn, ale takmer v každom dvore je naukladané drevo. Jozef Oračko s ochrannými okuliarmi pílil na staručkej cirkulárke agátový kmeň. "Nepôjdem voliť. Zvolíme si niekoho, on sa bude mať ešte lepšie a my zasa nič," hovorí.

Politici by mali vybaviť ľuďom prácu v zahraničí za eurá, myslí si. "Aby sa tam dostali aj obyčajní ľudia ako ja, čo som murár. Nielen tí, čo na počítačoch robia." Robota je síce aj v okolí, ale za málo peňazí a "viete, koľko stojí cestovné"?
Zariekol sa, že už nikdy nepôjde voliť. "Je jedno, či by tam bol Mečiar, Dzurinda, Čarnogurský, každý si len nabúcha peňaženku a dovidenia."

Šaty ministrových žien provokujú
Oračko naozaj nevolil. Sedel pri televízore, pil kávu. Je rád, že s politikmi vybabral. "Keď pôjdem voliť, deti poslanca sa budú mať dobre, ale čo moje deti? Ako v tej Žiline, kde ho chytili pri úplatku. Ešte ani poslancom riadne nebol a už mal vo vrecku desaťtisíc."
Keď prišla demokracia, Oračko robil v Bratislave v Doprastave. Študenti kričali - to je ono. Prečo teraz nekričia?
Od politiky prejde k svojej suke, kríženej s vlkom. Zabrechala, priviazaná o dreváreň. "Ostrá je! Polovica dediny má od nej šteniatka." Suka však krúti chvostom, chcela pohladkať.

Oračko sa hnevá, že má len starú nepojazdnú škodovku. Nepáči sa mu, keď v televízore provokujú, ako tí Košičania Mojsejovci. "Sadnú do lietadla a idú na jeden deň do Milána nakúpiť si za pol milióna oblečenie. Veď ľudia sú nasratí, keď to ukážu v televízii!"
Provokujú ho aj ženy ministrov, že majú nové šaty a topánky. Aj on by vedel svojej žene kúpiť 10-tisícovú blúzku, keby mu dali peniaze.
"A tí ministri a štátni tajomníci! Skončia školu a hneď robia poriadky s pol milióna ľuďmi. Keď bol ešte Mečiar, mali sme sa lepšie. A neviete v okolí Bratislavy o dákej dobrej zákazke?" pýta sa. Diktuje číslo mobilu, že robieva dlažby, betónuje, muruje, hocičo spraví.

Vo Vlachove mali cez voľby zabíjačku

Vlachovo, obec medzi Dobšinou a Rožňavou, vyhlásili za dedinu roka 2005. Zo 740 voličov prišlo k urnám 156.
Predavačka v obchodíku v centre dediny sa vyhovára, že mali zabíjačku, ale voliť by nešla, aj keby nezabíjali. "Mám ísť voliť človeka, ktorého vôbec nepoznám?"

Jej kolegyňa sa hnevá, že pred parlamentnými voľbami bola veľká kampaň, do dediny chodili politici, ale zo sľubov nesplnili nič. "Pred troma rokmi tu bol aj Rusko s Pročkom. Dospelým hovorili, že treba robotu doniesť, ľuďom pomôcť, investora dotiahnuť. Teraz pán Rusko hovorí, že investor nemôže prísť, lebo nemáme diaľnicu. A to pred voľbami nevedel, že tu diaľnicu nemáme?"
Pročko v kampani podpisoval deťom tričká. "Môj vnuk vtedy prišiel domov, hovorím mu - veď ti hlavu odtrhnem, mamka dala za tričko tristo korún a ty si ho dáš popísať Pročkovi! Vieš, ako nám to do bielizne zalezie?" spomína predavačka.
Býva neďaleko obecného úradu, kde bola volebná miestnosť. Sledovala, kto chodí voliť - stále tí istí. Aktivisti, miestni poslanci, ktorí stiahli aj rodinu.
Starosta Juraj Kováč tvrdí, že ľudia sú znechutení. Radšej doma rúbali drevo, starali sa o zvieratá a hlavne odhadzovali sneh. V čase volieb napadlo veľa.

Pre voľby dal starosta pluhovať cesty, v obecných novinách písal o význame volieb, o tom čo znamená VÚC, že rozdeľuje prostriedky na cesty, kanalizácie, školy. V rozhlase robil relácie, snažil sa, aby ľudia voliť išli. "Ja sám som najmenej desiatich ľudí doviezol, ale často nešli. Každý žije so svojimi problémami, na Slovensku je boj o prežitie," hovorí starosta Kováč.
Prekvapili ho aj politici, míting vraj v dedine urobil iba kandidát HZDS. Na ihrisko mu prišlo 150 ľudí. Ostatní len prišli na obecný úrad a doniesli letáky.

Čierny Balog - bežné problémy
Jedna z najpozoruhodnejších slovenských dedín Čierny Balog počas volieb úplne zapadla snehom. Starostka Tatiana Štulrajterová, pomerne rázna pani, kandidovala do banskobystrického parlamentu tiež. Zvolili ju. V jej 5-tisícovej dedine však prišlo voliť iba 16 percent ľudí.
Tvrdí, že pre sneh sa nedalo ani hýbať, ale ľudia by neprišli voliť, ani keby ich limuzínami vozili. "A prečo by chodili? Vláda robí všetko preto, aby ľudí znechutila. To platí pre celé Slovensko. Každý klame, sľubuje, ale nikto nič nedá. Aký majú ľudia dôvod ísť, čo ich má motivovať?" pýta sa Štulrajterová.
V horehronskom Čiernom Balogu cítiť z ľudí akúsi čistotu, hypermarkety sú ďaleko. Z obchodu vychádza dôchodca s dvoma taškami, za ním pobehuje čierny pes. Voliť nebol. Sused išiel, aj sa preto poškriepili.
Podľa starostky politici nehovoria už ani o politike, len o kauzách. Potom sa o politike nebaví ani národ. "Ľudia žijú len bežnými problémami. Aby si udržali prácu v lesoch, na pílach, v železiarňach v Podbrezovej, aby sa živnostníkom darilo," hovorí.

Autor: Text: Richard Filipko