Súbor jeho obrazov je momentálne súčasťou umeleckej výzdoby sídla Európskej komisie v Bruseli. Onedlho sa k nim pripojí aj autorovo najnovšie nadrozmerné dielo, s názvom Pokus o stretnutie II. Expozícia je odpoveďou Slovenska na iniciatívu komisára Jána Figeľa, ktorý ako hlavný zastrešovateľ rezortu kultúry v rámci 25-členného kolégia vyzval členské štáty Európskej únie, aby zapožičali svoje umelecké diela na skrášlenie budovy.

Berlaymont, monumentálna oranžovo-sivá stavba na Schumanovom námestí, je pre mnohých priam zosobnením obrazu, aký medzi občanmi starého kontinentu predstavuje Európska komisia alebo bruselské inštitúcie ako také: vzdialená, mohutná, neosobná.

Podľa slovenského veľvyslanca pri EÚ Maroša Šefčoviča je preto výber reliéfov z cyklu Poľudštená geometria priam symbolicky vhodný do budovy, kde vznikajú návrhy európskych zákonov. "Aj komisia sa teraz snaží poľudštiť svoju komunikáciu s občanmi, lebo doteraz jej táto vlastnosť dosť chýbala," povedal na otvorení výstavy.

Jozef Jankovič je na Slovensku i v zahraničí známy ako autor komorného i monumentálneho sochárstva, reliéfnej koláže, kresby či grafiky, zameranej na osud človeka a tajomstvo jeho života. "Jeho predstava ľudského tela sa počas komunizmu odlišovala od tej, ktorú prezentoval totalitný režim, keďže Jankovič ho znázorňoval v podobe poníženej a odcudzenej figúry, a nie ako hrdinu," komentovala na vernisáži riaditeľka Slovenskej národnej galérie Katarína Bajcurová. A tak napríklad súsošie Obete varujú, súčasť Pamätníka SNP v Banskej Bystrici, ktoré Jankovič vytvoril spolu s architektom Dušanom Kuzmom, bolo počas normalizácie odstránené a až v roku 2004 sa vrátilo na svoje pôvodné miesto.

Monumentálne sochy Jankoviča dnes stoja aj v modernej štvrti La Défense v Paríži či v Olympijskom parku v Soule. Jeho bruselskú zbierku tvorí desať obrazov, pri ktorých sa inšpiroval citáciami a interpretáciami známych svetových klasikov moderny a avantgardy: Richardom Paulom Lohsem, Kazimírom Malevičom, Eduardom Chillidom či Danielom Burenom.

Ich diela si "prisvojil," či "poľudštil," a návštevníkom výstavy odporučil, aby sa na jeho reflexie z nich tiež dívali a pokúsili s nimi komunikovať. "Problém komunikácie je snáď večným problémom, a hlavne rozdelenie medzi Východom a Západom bolo historicky také veľké a ďalekosiahle, že dialóg medzi nimi dodnes nie je normálny a stále viazne či už na stereotypoch správania alebo na nedostatku vôle," povedal Jankovič pre SME.

Vstupom do únie sa podľa neho veľa nezmenilo, lebo zmena myslenia si vyžaduje dlhodobý proces. Zvlášť to vníma vo vzťahu k západoeurópskym umelcom. "Východoeurópania poznajú umenie zo západnej Európy lepšie, lebo sa oň aj počas komunizmu viac zaujímali. Naopak, západní umelci akoby si zvykli na to, že na východe je nejaká železná opona a že tam preto pravdepodobne nič veľkého nevzniká. Samotná Európska komisia má ťažkú úlohu, lebo z jedného centra sa pomerne ťažko dá obsiahnuť tá obrovská masa v celej svojej rozmanitosti. Ale ak sa tento problém raz podarí vyriešiť a nájsť správnu rovnováhu, bude to pre všetkých veľké plus."

LUCIA KUBOŠOVÁ, Brusel