Richard Shusterman v Bratislave. FOTO PRE SME - JURAJ ŠUŠOL
"Zaoberám sa filozofiou tak, aby bola súčasťou človeka," prezrádza v exkluzívnom rozhovore pre SME jeden z popredných celosvetových predstaviteľov americkej filozofie pragmatizmu, literárny kritik a teoretik kultúry RICHARD SHUSTERMAN (1949). Študoval na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme, doktorát získal na St. John's College v Oxforde. Viedol Katedru filozofie na Temple University vo Philadelphii, v Paríži riadil program UNESCO zameraný na urbanistiku a populárnu kultúru. V slovenčine mu vyšla v Kalligrame kniha Estetika pragmatizmu: Krása a umenie života.
Má dnes filozofia ešte nejaký zmysel?
"Myslím si, že by mohla byť užitočnejšia. Dnes ju politici napríklad neberú vážne. Dominantným je totiž model, ktorý produkuje peniaze, a to filozofia nie je. Je trochu zahľadená do seba, stala sa akademickou disciplínou. Nezaoberá sa všednými problémami. No na druhej strane, v období etnických a myšlienkových konfliktov dáva jasné logické argumenty, prečo byť tolerantným. Je to obyčajný problém poznania iných ľudí a kultúr."
Nie je to trochu romantická predstava?
"Možno. Osobne vychádzam z pragmatickej tradície - ja viem, Európania si myslia, že to je naivný americký spôsob myslenia. Že tí Američania sú takí idealisti a veria v pokrok. Ale osobne dúfam, že to všetko je iba o porozumení. Najskôr sebe samému a potom aj tým ostatným."
Zaujímate sa o pop kultúru. Pre filozofa je to neklasická téma.
"Pop kultúra - to je veľmi široké spektrum. Netvrdím, že všetko v nej je dobré, ale myslím si, že je v nej množstvo impulzov, ktoré mnohých motivovali k inteligentnej pop kultúre. V Amerike je v kultúre filozofia. Paradoxne, aj keď nemáme žiadnu filozofickú tradíciu."
Možno teda deliť kultúru na nejakú lepšiu a horšiu?
"Rozdiel medzi pop kultúrou a akousi vyššou kultúrou je veľmi otázny. V mnohých situáciách takéto hranice nemajú zmysel. Niektorí vravia, že vysoká kultúra je akoby odtrhnutá od sveta. Je plná formalizmov a abstrakcií. Lenže vezmime si takého Hitchcocka. Je to pop kultúra či sú to už intelektuálne filmy? Alebo grécka tragédia a Shakespeare? Vo svojich časoch to bola populárna kultúra. To, čo bolo kedysi pop, sa dnes stáva klasickým. Možno to tak bude raz aj s rapom."
Teda hudobné televízie sú svojím spôsobom užitočné?
"Priznám sa, osobne nie som fanúšik MTV a podobných fenoménov. No uznávam, že priniesli mnohé zaujímavé veci. Napríklad hlbšie pochopenie hudobných klipov vyžaduje pochopenie procesu ich vzniku a najmä - prečo vôbec vznikajú. Je to založené na porozumení komunite, pre ktorú tieto veci vznikajú."
Nie sú za tým nakoniec iba ekonomické záujmy?
"Ja si myslím, že v pop kultúre sú mnohé dobré elementy. Napríklad, že funguje globálne a akoby spája ľudí. Bol by som ale bláznivý, keby som si nevšímal, že celá táto kultúra je tvorená ekonomickými záujmami. To sú napokon aj jej limity. Preto ju treba kritizovať."
Pop kultúra je masová záležitosť. Nezanikajú v jej uniformite jednotlivé názory?
"Samozrejme, je to masová záležitosť. Napokon, potrebuje čo najväčšiu odozvu. A práve preto do seba vťahuje množstvo menších skupiniek. Aby mala stále reakciu u publika. To však nevylučuje množstvo intelektuálnych úrovní v populárnej kultúre. Ako aj množstvo druhov populárnej kultúry. Tie názory tam teda sú."
Tvrdí sa, že médiá manipulujú mienkou. Je to tak?
"Určite. Médiá v každom prípade vytvárajú nejaký názor. Svojím spôsobom tú pop kultúru vytvárajú. Aby som sa však priznal, ja osobne som jej aj tak vždy dával prednosť. Je však najvyšší čas, aby médiá začali kultúru kritizovať. Chápem však, že vyhýbanie sa kritike je jednoduchšie. Často to totiž funguje tak, že ak nebudete písať dobré promo materiály, nedostanete sa k zaujímavým rozhovorom. Napríklad so slávnymi herečkami."
