Minister zahraničných vecí Albánska Besnik Mustafaj (1958) vstúpil do politiky na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa pridal k prvej opozičnej Demokratickej strane Albánska. Predtým pôsobil ako básnik. Bol profesorom na fakulte histórie a filológie na Univerzite v Tirane. Je spoluzakladateľ albánskeho Pen Clubu a Helsinského výboru. V rokoch 1992 - 1997 pôsobil ako veľvyslanec v Paríži. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Moderní hrdinovia podľa neho neutekajú pred spravodlivosťou. Gotovina a podobní preto hrdinami nemôžu byť. O tom, ako chce Albánsko bojovať s mafiou, z čoho si berie príklad od Chorvátska, a prečo chce nezávislé Kosovo, sme sa rozprávali s albánskym ministrom zahraničných vecí BESNIKOM MUSTAFAJOM, ktorý bol minulý týždeň na Slovensku.
Po dolapení Gotovinu sa v Chorvátsku objavili protesty proti jeho vydaniu do Haagu, lebo ho mnohí považujú za hrdinu. Na Balkáne to nie je nezvyčajné - hľadaných vojnových zločincov považujú za hrdinov aj v Srbsku či v Kosove. Vyrovná sa vôbec Balkán niekedy so svojou minulosťou?
"Najväčšiu vec, ktorú môžu Srbi pre svoju krajinu urobiť, je spolupracovať s Haagom a odovzdať svojich ľudí spravodlivosti. Ak chcú byť naozajstnými hrdinami - mali by byť hrdinami roku 2005. A takí hrdinovia sa neboja právneho poriadku. Balkánski hrdinovia by sa mali dostať von z klišé bojovníka, ktorý uteká pred zákonom. Gotovina, Karadžič, Mladič - to nie sú hrdinovia, ale zbabelci, lebo poškodili svoju krajinu a národ."
Vidíte rozdiel medzi Záhrebom a Belehradom v ich postoji k Haagu?
"Vidím. Nikdy som napríklad nepočul srbského premiéra Vojislava Koštunicu vysloviť garanciu, že vydá Ratka Mladiča do Haagu. Naopak, chorvátska vláda takéto garancie dala a naozaj spolupracovala s medzinárodným tribunálom. Zavraždenie premiéra Zorana Djindjiča bolo veľkou stratou pre Srbsko. Najmä v tejto súvislosti."
Prečo si myslíte, že Koštunica nespolupracuje tak, ako by mohol?
"To by ste sa mali opýtať Koštunicu. On má vlastnú politickú víziu, s ktorou nesúhlasím."
Po dolapení Gotovinu Chorvátsku padla posledná vážna prekážka na ceste do Európskej únie. Vidíte Chorvátsko ako inšpiráciu pre albánske integračné ambície?
"Pre nás je Chorvátsko veľmi dôležitou inšpiráciou. Schválili výborné ekonomické reformy aj integráciu do NATO zvládajú lepšie ako my v Albánsku."
Jednou z albánskych podmienok na ceste do únie, bolo aj zorganizovanie demokratických volieb. Tie tohtoročné síce Západ označil za demokratické, sprevádzal ich však chaos. Dve hlavné strany sa ešte počas hlasovania označili za víťazov. Kedy sa zlepší politická kultúra v Albánsku?
"Politická kultúra sa nedá dosiahnuť ľahko. Potešili ma však dve veci: voľby prebehli v rámci zákona a "militantní" stúpenci politických strán pochopili význam prechodu moci. Zmena vlády už pre nich neznamená automaticky zmeny vo verejnej správe."
Ak sa v strednej Európe hovorí o Albáncoch, často sa ako prvé spomenie albánska mafia. Ako chcete napraviť tento imidž?
"Mafia je starý fenomén. Keď som bol pred 12 rokmi veľvyslancom vo Francúzsku, hovorilo sa tam napríklad aj o slovenskej či o bulharskej mafii. Sídla mafií sa premiestňujú a my sa s tým musíme vyrovnať. Bojovať s organizovaným zločinom musíme nekompromisným spôsobom. Tak ako v strednej Európe ani na Balkáne nesmie fungovať organizovaný zločin s prepojením na politiku. Sme veľmi malá krajina a albánska mafia je súčasťou regionálnej mafie, ktorá nepozná hranice. Albánsko musí byť súčasťou medzinárodnej koalície v boji proti organizovanému zločinu. Som presvedčený, že máme politickú vôľu byť jej súčasťou."
Tajná služba aj ministerstvo vnútra považujú pôsobenie kosovských Albáncov na Slovensku za veľmi nebezpečné. Kontrolujú tu napríklad obchod s heroínom. Súhlasíte s tým, že najväčší problém okolo Kosova je šírenie organizovaného zločinu?
"Určite, je to aj dôvod, prečo považujeme nezávislosť Kosova za dôležitú. V boji proti mafii potrebujete silnú kosovskú administratívu. Tá potom môže v boji s organizovaným zločinom spolupracovať so slovenskou, českou či maďarskou vládou. Dnešná spolupráca je veľmi nepriama."
Vidíte nejaký rozdiel medzi albánskou a kosovskou mafiou?
"Myslím, že albánska, kosovská, srbská, bulharská či talianska mafia je vždy tá istá vec. Všetky sú veľmi dobre prepojené, keďže spolu kontrolujú trh."
Kosovskí mafiáni teda spolupracujú bez problémov so srbskými?
"Som si tým istý."
FBI sľúbilo Tirane, že jej pomôže v boji s organizovaným zločinom na Balkáne. Už dorazili jej agenti do Albánska?
"Áno, ľudia z FBI tu už sú. Presne ako u nás už pôsobia príslušníci talianskej, britskej či holandskej tajnej služby. Naša spravodajská služba spolupracuje s väčšinou demokratických štátov a ich bezpečnostnými zložkami či políciou. My potrebujeme ich skúsenosti a know-how. Tí zase informácie priamo z terénu."
Objavili sa špekulácie, že tajné väzenie CIA mohlo byť aj v Kosove. Môžete vylúčiť, že nebolo v Albánsku?
"Minister vnútra aj minister obrany deklarovali, že takúto požiadavku ani len nedostali."
Status Kosova bude najbližší rok jednou z najhorúcejších tém, Albánsko presadzuje nezávislosť Kosova, ako si to predstavujete?
"Kosovo by malo byť nezávislé, ale na začiatku s významnou vojenskou i civilnou prítomnosťou Západu. Ich pôsobenie je dôležité najmä pre garantovanie práv menšín a vymožiteľnosť práva v Kosove."
Podľa srbského stanoviska je však neprijateľné, aby Kosovo získalo nezávislosť.
"To sú stanoviská ešte pred začiatkom vyjednávania, pozície sa potom zjemnia."
Belehrad presadzuje myšlienku "viac ako autonómia, menej ako nezávislosť". Viete, čo majú na mysli?
"Nikdy som tomu celkom neporozumel. V reáli si neviem predstaviť niečo viac ako autonómiu a menej ako nezávislosť. Je to Draškovičova metafora."
Ako vám ju srbský minister zahraničia vysvetlil?
"Dal mi veľmi rozsiahle vysvetlenie, ale stále tomu nerozumiem."
O scenári nezávislého Kosova sa hovorí, že môže vyvolať domino efekt a spôsobiť ešte väčší chaos v regióne. Pri hraniciach Kosova sa môžu ozvať Albánci v Macedónsku či v srbskom Preševe.
"Nebojím sa toho. Spomínanie domino efektu je len spôsob, ako sa vyhnúť zodpovednosti pri riešení kosovskej otázky."
Len pred pár rokmi prebehol v Macedónsku konflikt vyvolaný miestnou albánskou menšinou. Nemôže sa to znovu opakovať?
"Ochridské dohody vytvorili podmienky na integráciu Albáncov v Macedónsku. Kosovskí Albánci sa vidia v rámci svojich inštitúcií doma a nie mimo hranice. Albánsko nič iné nepodporí. Nebudeme podporovať žiadny separatizmus."
Môžete vylúčiť ideu Veľkého Albánska?
"To nie je albánsky koncept, ale prichádza zo zahraničia. V Albánsku niečo také politicky ani právne neexistuje ani neexistovalo."
Hranice Albánska sa teda za žiadnych okolností nezmenia?
"To je samozrejmé. Keď hovoríme o jednej zo základných podmienok nezávislého Kosova - hovoríme, že hranice sa nesmú zmeniť."
V 90. rokoch ste vymenili básnické povolanie za politiku. Zvykli ste si? Politika na rozdiel od literatúry nie je veľmi krásne umenie.
"Dotkli ste sa môjho citlivého bodu. Politika nemá veľa spoločné s čistým konaním a myslením, na rozdiel od umenia. Kým spisovateľ nesie zodpovednosť za svoje dielo, v politike nemôže konať na vlastnú päsť. Politik je zodpovedný za výsledok, ktorý nestál len na jeho osobe. V tom je to veľmi obmedzujúce."
