Veľká semifinálová bitka trénerov Ameriky Herba Brooksa a Ruska Viačeslava Fetisova sa niesla v znamení čísla dva. Presne 22 rokov po historickom triumfe poloamatérskeho amerického tímu na olympiáde v Lake Placid, ktorý viedol zo striedačky Herb Brooks proti favorizovanému ZSSR s Fetisovom na ľade to v Salt Lake dopadlo podobne. Magický dátum 22. 2. 2002 znovu sadol brooksovcom, ktorí po 2:2 v skupine veľké semifinále vyhrali 3:2.

Včerajšie finále XIX. zimných hier bolo teda čisto severoamerickou záležitosťou. Kanada naposledy získala zlato na ZOH pred dlhými 50 rokmi v nórskom Osle (1952), Američania so spomínaným Brooksom v Lake Placid 1980. Kanaďania sa z medaily tešili naposledy v Lillehammeri 1994, kde prehrali vo finále so Švédmi 2:3 až v penaltovom rozstrele. Nostalgicky si pripomeňme, že kráľom strelcov bol vtedy Slovák Šatan s 9 gólmi a najproduktívnejším hráčom celého turnaja jeho spoluhráč Pálffy s 10 bodmi (3+7).

Američanov dekorovali na olympiáde poslednýkrát v Sappore 1972 striebornými medailami, Slováci Dzurilla s Tajcnárom v bývalom čs. drese odišli bronzoví.

Lindrosovi nevoňala francúzština

Dvojnásobný juniorský majster sveta (1990, 1991), obor (193 cm, 107 kg), ktorý 28. februára oslávi 29. narodeniny, hrá v Salt Lake už na svojej tretej olympiáde. V roku 1992 v Albertville strelil vo štvrťfinále proti Nemecku víťazný gól z trestného strieľania. Nakoniec sa po Joe Juneaovi druhý najproduktívnejší hráč Kanady musel uspokojiť so striebrom po finálovej prehre s nástupcom ZSSR - Spoločenstvom nezávislých štátov, ktoré viedol legendárny tréner Viktor Tichonov.

Pred štyrmi rokmi v Nagane mal Lindros na drese kapitánske „céčko“ ale, Kanadu zastavil brankár Hašek. V penaltovom rozstrele ho neprekonal ani Lindros. V boji bronz navyše javorové listy potupne knokautoval čiperný Fín Koivu štyrmi gólmi a na piaty nahral.

Už kým naskočil medzi mantinely NHL, mal Eric Lindros (na snímke vľavo) prezývku The Next One (Nástupca „Great One“). Hokejoví fanúšikovia si pomysleli, že prevezme líderské žezlo od Gretzkého a Lemieuxa.

Lindrosa objavili v málo známom tíme Oshawa pri Toronte. Už v ranom juniorskom veku mal cez 180 cm a 90 kg. Keď ho v roku 1991 draftoval Quebec ako číslo jeden, odmietol hrať v klube Nordiques. Vyhlásil, že sa nemieni učiť francúzštinu, čím si na dlhé roky znepriatelil celú frankofónnu časť Kanady od Quebeku po Montreal. Namiesto NHL sa vrátil k juniorom. V roku 1991 sa stal prvým hráčom v histórii, ktorý bez príslušnosti k NHL reprezentoval Kanadu na prestížnom Kanadskom pohári.

V júni 1992 Quebec predal trucujúceho Lindrosa za rekordný balík 15 miliónov dolárov a šiestich hráčov, medzi ktorými bol aj Peter Forsberg, americkej Philadelphii Flyers.

Fanúšikovia „Phili“ si jeho agresívny štýl a herný zápal obľúbili. Zvalcoval každého, kto mu stál v ceste, striasal obrancov zo svojho chrbta ako muchy. Vo svojej nováčikovskej sezóne The Big E (veľký E), nastrieľal 41 gólov, ale odohral iba 61 zápasov. Prenasledovali ho zranenia.

V sezóne 1994 - 1995 sa mu vyhýbali. Podieľal sa výrazne na zisku Prezidentovej trofeje za prvenstvo Flyers v základnej časti a získal Hartovu trofej pre najužitočnejšieho hráča NHL. V nasledujúcom ročníku 1995 - 1996 nastrieľal 47 gólov, nazbieral 68 asistencií a so 115 bodmi vytvoril svoj osobný rekord.

Čoraz častejšie však zbieral úroky, ktoré sám zasieval svojou často nevyberanou hrubou hrou. Súperi mu to vracali a Eric utrpel niekoľko otrasov mozgu. Okrem toho sa vyhrotili rozpory o výške jeho novej zmluvy s Philadelphiou. V pozadí stál jeho otec Carl, ktorý je zároveň jeho oficiálnym agentom.

Lindros dosiahol svoj päťstý bod v 352 zápase NHL (presne v deň svojich 25. narodenín 28. 2. 1998). Rýchlejšie sa k hranici päťsto bodov dopracovali v histórii NHL iba Wayne Gretzky, Mario Lemieux, Peter Šťastný a Mike Bossy.

Celú vlaňajšiu sezónu kvôli nedohode stál, až pokým mu generálny manažér New York Rangers neponúkol novú zmluvu s jazdcami. Túto sezónu hrával niekoľkokrát aj v spoločnej formácii so Zdenom Cígerom, postupom času sa však vykryštalizovala smrtiaca lajna F-L-Y. Fleury - Lindros - York.

Ostrieľaná dvojica Fleury s Lindrosom sa teda vo finále olympijského turnaja v Salt Lake mladšiemu objavu sezóny NHL zrážala proti Yorkovi v drese USA.

Brett Hull bol v mladosti lenivý

Rodák z kanadského Belleville (narodil sa 9. augusta 1964, meria 180 cm, váži 93 kg) v provincii Ontario získal americké občianstvo a USA reprezentoval už na MS 1986 v Moskve. Spolu s brankármi Tommom Barrassom a Mike Richterom, ktorí sú po 16 rokoch tiež v tíme USA na olympiáde v Salt Lake.

Dnes sa nechce veriť, že Brett Hull (na snímke vpravo) napriek svojmu talentu spočiatku nebral hokej príliš vážne. V tínedžerskom veku sa mu dokonca načas prestal úplne venovať. Sám pripúšťa, že na začiatku svojej kariéry nemal motiváciu sa zlepšovať.

Pred príchodom do NHL mal za sebou tri sezóny, v ktorých dal v juniorskom, univerzitnom a profesionálnom tíme v nižšej súťaži vyše 50 gólov. Kolovali o ňom prognózy, že syn slávneho otca Bobbyho sa nikdy do NHL nedostane lebo je pomalý a lenivý. Podobne ako jeho otec Bobby má však Brett neuveriteľne prudkú strelu. Hneď ako vycíti výhodný priestor, nakorčuľuje doň a v okamihu bez prípravy prekvapí gólmana, zväčša úspešne.

V piatich sezónach NHL 1989 - 1990 do 1993 - 1994 dal vždy viac než 50 gólov. Po prestupe z Calgary do Saint Louis v roku 1988 bol trikrát za sebou klubovým kráľom strelcov. Vrcholom bolo 86 zásahov v sezóne 1990 - 1991, keď ho poctili aj Hartovou trofejou pre najužitočnejšieho hráča NHL. S jeho otcom Bobbym, ktorý rovnaké ocenenie získal v rokoch 1965 a 1966, tvoria jedinú kombináciu otca a syna na svete, ktorá dosiahla takéto pocty.

Brett sa s otcom Bobbym podieľa aj na ďalšom rekorde. Okrem Phila Esposita a Paula Kariyu sú jedinými hokejistami NHL, ktorí dokázali vystreliť na súperovu bránku viac než 400-krát za sezónu.

Golden Brett vyzrel do formátu účinného brániaceho útočníka so stále vysokou produktívnosťou a hernou anticipáciou. V roku 1998 ho ako voľného agenta získal Dallas a svoju prvú sezónu v horúcom Texase skončil so Stanleyho pohárom nad hlavou.

V drese USA vo finále Svetového pohára 1996 triumfoval nad kanadskými rivalmi, na Kanadskom pohári 1991 to dopadlo vo finále opačne. Na olympiáde v Nagane Američnov zastavili neskorší víťazi z Česka už vo štvrťfinále, napriek tomu že aj Jágr, priznal, že USA boli herne lepšie.

Brett stále študuje psychológiu na univerzite v Minnesote, s manželkou Alison majú tri deti - dcéry Jude, Jayde a syna Crosbyho.

VOJTECH JURKOVIČ,

Salt Lake City