Do irackých volebných urien včera padli prvé lístky. Volili ľudia v nemocniciach, väzeniach aj vojaci v kasárňach. Voliť mohol aj bývalý iracký diktátor Saddám Husajn. Nevie sa, či na americkej vojenskej základni, kde čaká na pokračovanie procesu a možno aj na povraz, svoje právo využil.

Dnes budú na ambasádach po celom svete voliť irackí emigranti. Hlavné kolo volieb vo štvrtok rozhodne o 275 poslancoch irackého parlamentu. Ten by mal krajinu, ktorej po voľbách podľa najhorších scenárov hrozí aj rozpad, viesť štyri roky. Nový parlament je významným míľnikom pre Američanov. Má byť ďalším znakom, že demokratizácia Iraku a v širšom rámci aj celého Blízkeho východu nie je utópiou.

Občania Iraku by skôr ako dokonalú demokraciu privítali silného lídra, čo by vedel urobiť poriadok a zjednotiť ich. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti ORI. "Túžba po silnom lídrovi v rámci demokracie ukazuje, že chcú Konrada Adenauera a nie Saddáma Husajna," povedal pre BBC Christoph Sahm z ORI. Adenauer bol prvým nemeckým kancelárom povojnového Nemecka.

Voliť chce prísť podľa najnovšieho prieskumu až 83 percent voličov. V januárových voľbách do dočasného Národného zhromaždenia ich volilo necelých 60 percent. Vtedy však voľby masívne ignorovali irackí sunniti. Tvoria necelú pätinu obyvateľov krajiny a na štvrtkovú voľbu väčšina z nich chce prísť.

Januárové voľby totiž moc v krajine sústredili do rúk šiitom a Kurdom, čo sunniti preferovaní za čias Saddáma Husajna ťažko niesli. Teraz majú šancu vytvoriť v parlamente relatívne silný blok. Mohol by čeliť snahám šiitov a Kurdov o väčšiu mieru autonómie v oblastiach bohatých na ropu. Irak by sa tak mohol zachrániť pred rozpadom a pôsobiť kompaktnejšie ako doteraz. A to nielen územne.

Prieskum inštitútu ORI odhalil už teraz veľké rozdiely medzi jednotlivými irackými skupinami. Aj keď väčšina Iračanov je napriek dramatickej situácii v krajine skôr optimistická, je zrejmé, že lepšie svoju situáciu hodnotia napríklad Kurdi ako sunniti. V oblastiach, kde je najmenšia spokojnosť, je najväčšie násilie.

Práve tam sa Iračania obávajú problémov, ktoré by mohli viesť až k zmareniu volieb. Od pozajtra krajinu opäť hermeticky uzavrú a hranice otvoria až v sobotu. Pri predchádzajúcich voľbách sa odohrali násilné incidenty, ale ľudí to zväčša neodradilo.

Mnohí z nich prídu voliť aj preto, aby konečne odišli Američania. Práve oni sú najmenej populárnou zložkou riadenia Iraku. Domáci lídri a hlavne náboženskí vodcovia majú silnejšiu popularitu. Ak voľby dopadnú dobre, Američania sa budú ponáhľať domov a Iraku budú vládnuť domáci. To, že sa zjaví iracký Adenauer, však nie je veľmi pravdepodobné.