BRATISLAVA - Parlament má dnes rozhodnúť o výpočte maximálnej sumy, ktorú budú pacienti platiť za lieky a liečbu rôznych chorôb. Má hlasovať aj o limite na výšku poplatkov v ambulanciách a nemocniciach.
Ak návrhy ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca prejdú, vláda bude môcť zdvihnúť poplatky o 10 až 20 korún, rozšíriť spoplatnenie chorôb a zdvihnúť spoluúčasť pri liekoch.
Minister Zajac tvrdí, že limity zvyšujú právnu istotu poistencov, lebo ďalšie vlády ich už nebudú môcť ľubovoľne zvyšovať. Dnes limity nejestvujú, schvaľuje ich vláda na návrh ministra. To, za ktoré choroby dnes pacient platí, určuje zákon.
Právnik Tomáš Kamenec súhlasí, že ak budú hranice spoluúčasti pacienta stanovené zákonom, možno hovoriť o zvýšení právnej istoty. Podľa šéfa zdravotníckeho výboru Jána Bielika tieto zmeny dávajú zákon do súladu s ústavou.
Opozícia totiž vytýkala Zajacovi, že rozsah zdravotnej starostlivosti dnes určuje nariadenie vlády, a nie zákon. Smer a Slobodné fórum ešte v máji napadli reformu na Ústavnom súde, ten má o nich rokovať začiatkom budúceho roka.
Asociácia na ochranu práv pacientov Zajacov návrh odmieta, lebo hranica poplatkov nadväzuje na životné minimum a je vyššia ako tie dnešné.
Asociácia dodávateľov liekov včera vyčítala Zajacovmu návrhu o doplácaní na lieky, že je nejasný a že umožňuje dvojaký výklad - v prospech aj v neprospech pacienta.
Minister Zajac zavádza tieto zmeny v novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Neprešli však pripomienkovacím konaním, nevyjadrovali sa k nim odborné ani pacientske organizácie.
Bez povšimnutia zostali aj v prevažnej väčšine poslancov, lebo ministerstvo ich predložilo na poslednú chvíľu. Zdravotníckym výborom prešla novela s týmito zmenami bez toho, aby poslanci vedeli, čo budú v praxi znamenať.
Zajac navrhuje, aby spoluúčasť pacienta pri liekoch do 1000 korún bola maximálne 30 percent, podľa údajov asociácie dodávateľov liekov to bolo doteraz okolo 23 percent.
Pri liekoch nad 1000 korún má pacient podľa Zajaca doplácať maximálne 25 percent, podľa asociácie to bolo doteraz okolo 8 percent.
Výklad Zajacových návrhov tiež umožňuje, že istá skupina liekov od jedného výrobcu môže dostať prednosť pred inými. Môže sa stať, že v jednej skupine liekov nebudú pacienti doplácať nič, v inej môže byť doplatok až 100 percent.
Doteraz, napríklad, platilo, že aspoň jeden liek zo skupiny s podobným účinkom plne hradila poisťovňa, teda aby naň pacient nedoplácal. Nový Zajacov návrh umožňuje, aby táto prax neplatila.
Rôzne vysvetlenia existujú aj pre zmeny, ktoré Zajac navrhuje v spoplatnení chorôb. Podľa niektorých poslancov zdravotníckeho výboru sa môže zoznam spoplatnených chorôb rozšíriť.
Bývalý člen reformného tímu Tomáš Szallay tvrdí, že znenie Zajacovho návrhu umožňuje práve opak - zvýšiť úhradu zdravotnou poisťovňou pri tých chorobách, kde dnes pacient dopláca.
V druhom čítaní novely sa o nej v parlamente minulý týždeň prakticky nediskutovalo. V piatok popoludní vystúpili len dvaja poslanci zo Smeru Pavol Paška a Miroslav Číž.
Paška navrhol, aby sa o zmenách týkajúcich sa spoluúčasti pacientov hlasovalo oddelene od zdravotného poistenia. Čížovi zasa vzal podpredseda parlamentu Viliam Veteška slovo a schôdzu prerušil.
Podľa Jána Bielika dnes otvoriť diskusiu môže len minister Zajac, ale podľa neho to asi neurobí. Ministerstvo neodpovedalo na otázky denníka Sme, či návrh novely stiahne.
Šéf asociácie dodávateľov liekov Andrej Riener povedal, že nemôže novelu kritizovať, pretože jej nerozumie. Obáva sa však, že pri stanovovaní doplatkov podľa tohto návrhu zástupcovia poisťovní dosiahnu maximálnu hranicu spoluúčasti pacienta.
