„Celý tlak na Drukos pokladám za komplot silných ekonomických a politických skupín,“ tvrdí Mojžiš. Politický nátlak odmietol presne pomenovať, otvorene však hovoril o finančnej spoločnosti Penta Group. Tá okamžite reagovala trestným oznámením za šírenie poplašnej správy a ohováranie.
Podľa politológov vyvolá neistá situácia na poli krachujúcich nebankových subjektov silné tlaky na vládnu koalíciu. Bolo tomu podobne aj v Rusku a Rumunsku, v Albánsku vyústil kolaps pyramídovej hry do pádu vlády.
„Je pár mesiacov pred voľbami a na základe nedávneho krachu B.M.G. a Horizontu očakávam výraznejšie snahy opozície o vytĺkanie politického kapitálu. A to aj napriek tomu, že tieto nelicencované subjekty vznikali práve počas vlády súčasnej opozície,“ povedal Michal Vašečka z Inštitútu pre verejné otázky.
Do vývoja politickej situácie môžu zasiahnuť aj občianske združenia, ktoré sa vytvárajú za účelom domáhania nedobytných vkladov. Na ich vznik intenzívne nabáda aj šéf Drukosu František Mojžiš. „Je otázne, nakoľko môžu byť úspešné pri donútení vlády, aby uvoľnila peniaze zo štátneho rozpočtu na vyplatenie vkladov občanov. Zatiaľ takéto združenia neuspeli,“ tvrdí Vašečka.
Ťažko odhadnúť vývoj aj preto, lebo je málo známa politická štruktúra klientov. Čiastkové a narýchlo vypracované analýzy však ukazujú, že nebankové subjekty pritiahli predovšetkým prívržencov opozície.
Predseda vlády Mikuláš Dzurinda pred niekoľkými dňami vyhlásil, že štát za vklady v nebankových subjektoch neručí a občania nedostanú zo štátnej pokladnice ani korunu. „Myslím, že premiér bude schopný udržať si túto rétoriku aj naďalej. Vláda už nemá veľmi čo stratiť a Mikuláš Dzurinda jasne naznačil, že nebude robiť kompromisy ako v minulosti,“ povedal Vašečka.
Dzurinda nepredpokladá, že by najnovší vývoj situácie mohol mať negatívny vplyv na politickú situáciu na Slovensku. Rozhodujúce je podľa neho zaujímať postoje, ktoré sa opierajú o právny štát, čo aj robí.
Podľa premiéra Dzurindu sú najnovšie udalosti súvisiace s nebankovými subjektmi problémom majiteľov firiem a občanov, ktorí im zverili svoje peniaze.
Problémy v AGW a Drukose analytikov neprekvapili. „Očakávali sme to, pretože sľuby týchto spoločností sú v dnešnej ekonomickej situácii nesplniteľné. Dnes je ťažké hovoriť o tom, či občania svoje peniaze uvidia. Isté je, že nemajú porovnateľnú garanciu s bankami,“ hovorí šéfanalytik Slovenskej sporiteľne Martin Barto.
Makroekonomické prostredie krach nebankových subjektov výrazne nepocíti. „V porovnaní s vkladmi v bankách, kde je asi 400 miliárd, tieto nesústredili až tak veľa peňazí. Okrem toho sa tieto peniaze nedostávali do reálneho obehu. Z tohto pohľadu sa nič zásadné neudeje. Väčší problém vidím v politických rizikách,“ ukončil Barto.
TOMÁŠ KUČA a sita
