Nitrianske Divadlo Andreja Bagara má na sympatických buričov asi slabosť - po Pachovi či Adamovi Šangalovi prichádza ďalší spravodlivo rozhnevaný nepriateľ úplatnej vrchnosti Michael Kohlhaas. Tohto kolínskeho mešťana, pôvodným povolaním obchodníka, tak rozhnevala neprávosť úradov spáchaná na jeho dvoch koňoch, až sa rozhodol za svoju pravdu bojovať ohňom a mečom. Nepomohli ani prehovárania jeho ideového otca, Martina Luthera, že spravodlivosť treba hľadať spravodlivou cestou.

Milanovi Ondríkovi už role milých zbojníčkov akosi prischli. Michael Kohlhaas, tak ako ho opísal v poviedke Heinrich von Kleist, má na rozdiel od Adama Šangalu výraznejšie charakterové obrysy. Je jasné, čo je za človeka a o čo mu ide, takže sa to Ondríkovi lepšie hralo. Keď rúbal, triesky len tak lietali, keď hral, zostal síce sám sebou, ale malo to štýl. Jeho protivník Marcel Ochránek sa už taktiež viackrát stretol s rolami podobných zlosynov, svojho Wenzela zvládol celkom bez problémov.

Nitriansky súbor opäť ukázal svoju viacgeneračnú silu - jeden z jeho najstarších členov Ondrej Rimko zahral dôveryhodne kastelána i kurfürsta. Ani Dušan Lenci neskĺzol pri zobrazení Martina Luthera do pátosu. Pár koní, pre ktorých vlastne Kohlhaas prišiel, sa u autora hry, dramatika Tasnádiho stal rozprávačmi celého príbehu. Preslovy síce trochu smrdeli tézami, dvojica Martin Nahálka a Renáta Ryníková sa pri ich stvárnení našťastie neuchyľovala ku "koninám".

Autor dopísal do hry aj pesničky, tie však v nitrianskej produkcii pôsobili akosi navyše, najmä v prípadoch, ak protagonisti spevácky nezvládali náročnejšie melódie skladateľa Andreja Šebana.

Scéna Tomáša Žižku zútulnila Štúdio DAB, podlaha vyložená starými žinenkami vytvorila priestor na zápasenie, nielen ideové. Drevené šibenice a kríže, z ktorých viseli stiahnuté zvieracie kože, však boli priveľmi okatou ilustráciou nevyhnutného konca. Kostýmom Kataríny Holkovej nechýbal vtip.

Ondrej Spišák si vybral text presne hodiaci sa jeho štýlu - už viackrát dokázal, že vie pútavo vyrozprávať príbeh a pracovať s divadelnou metaforou. Zvyčajne dáva prednosť štylizácii pred civilnosťou, histórii pred súčasnosťou, naratívnosti pred dramatikou.

Hoci tento prístup už dnes nepôsobí nijako objavne, aj takto sa dá robiť divadlo. V repertoári nitrianskeho súboru je podobná slušne vyrozprávaná historizujúca produkcia s nadčasovým posolstvom príjemnou zmenou.

Divadlo Andreja Bagara Nitra o István Tasnádi: Verejný nepriateľ o Preklad: Renata Deáková o Prebásnenie textov: Ján Štrasser o Dramaturgia: Svetozár Sprušanský, Daniel Majling o Hudba: Andrej Šeban o Pohyb: Zuzana Hájková o Kostýmy: Katarína Holková o Scéna: Tomáš Žižka o Réžia: Ondrej Spišák o Hrajú: Milan Ondrík, Martin Nahálka, Renáta Ryníková, Ľudmila Trenklerová, Marcel Ochránekj, Dušan Lenci, Ondrej Rimko, Vladimír Bartoň, Juraj Hrčka, Martin Frantrič o Premiéra: 9. decembra 2005.