Učiteľ dejepisu, reklamný agent, dídžej, rekvizitár - to všetko si stihol JAROSLAV RUDIŠ (1972) vyskúšať. Dnes sa živí už "iba" ako spisovateľ, novinár a príležitostný hudobník s kapelou, ktorej trvá tri roky zložiť šesť skladieb - U-Bahn. "Snažím sa to všetko nejako skombinovať. Ale novinárom som viac-menej z donútenia - potrebujem si nejako zarobiť. Najradšej by som bol iba spisovateľom," priznáva pre SME Rudiš.

Tomuto fanatickému zberateľovi cestovných poriadkov práve vychádza posledný diel komiksovej trilógie o Aloisovi Nebelovi s názvom Zlaté hory.

"Príbeh sa uzatvára. Prvý diel bol literárny, druhý trocha filmový a tento je asi najkomiksovejší, no zároveň najtemnejší," vysvetľuje. "Aloisa dobieha nielen jeho vlastná minulosť, ale aj minulosť celého kraja, Sudet. Sú to veci, ktorých sa my ostatní bojíme."

Poslednou časťou trilógie sa akoby autori so svojimi postavami lúčili, definitívne ich pochovávali. "Musím sa priznať, že je mi to ľúto. Máme ich strašne radi. Každý rok sme vydávali jeden diel, a zrazu som v ruke držal ten posledný," úprimne priznáva. Postavy totiž začali žiť akoby vlastným životom. "Vznikla silná mystifikácia. Sú napríklad ľudia, ktorí išli, trebárs, na Jesenicko na stanicu Horná Lipová, vydali sa po stopách Aloisa Nebela. Strašne nás to potešilo."

Dominantnou črtou komiksov je fakt, že sú striktne čiernobiele. "Od začiatku sme chceli čiernobiely komiks. V našom príbehu hrajú veľkú rolu dejiny a dejepis a my sme ich chceli v komikse rozprávať tak, aby čiernobiele neboli. Všetko je ako v živote, aj tam je množstvo šedej farby," vysvetľuje. "Je to komiks pre dospelých. Nie o superhrdinoch, ale skôr o lúzroch, outsideroch. Možno preto je Alois ľuďom sympatický - tou svojou obyčajnosťou."

Rôzni outsideri z periférie spoločnosti Rudiša fascinujú. "Myslím si, že môžu viacej povedať. Majú za sebou väčšie problémy a silnejšie príbehy než nejaká sekretárka z banky." Ich príbehy však nie sú špecifické len pre jedno konkrétne miesto, Rudiš ich považuje za stredoeurópske. "Stredná Európa má množstvo vecí, ktoré ju spájajú."

V jeho komiksoch sa často preplieta realita s rôznymi mystifikáciami. "Niekedy dokonca ani sám neviem, čo je v tom komikse sen a čo realita. Ich hranice sa prelínajú. Alois trpí akousi hmlou, halucináciami. Strašne sa mi však páči, že tie veci si v komikse vykladá každý čitateľ inak."

V súčasnosti Jaroslav Rudiš dokončuje zbierku poviedok Rychlé lásky a román Grandhotel, podľa ktorého vzniká i film Davida Ondříčka. Príbeh Aloisa Nebela má za sebou navyše i divadelnú dramatizáciu a Rudiš sa nebráni jeho sfilmovaniu. "Možno by to bol dobrý animovaný film, to by ma tešilo asi najviac. A, samozrejme, čiernobiely. Jediné farebné by bola Aloisova červená čapica železničného výpravcu."