FOTO - TASR
Napriek miernemu svalovému zraneniu odohral sobotňajšiu exhibíciu v Bratislave SERGEJ MAKAROV v tíme hokejových legiend NHL. Po zápase si v kabíne usmiaty pod tmavými okuliarmi masíroval stehenný sval. Klepol po ňom diagnózu, že čas nezastavíš, a ochotne sa venoval rozhovoru pre SME.
Na vlaňajšej exhibícii v Bratislave ste hrali aj s vaším súčasným šéfom Viačeslavom Fetisovom, ruským ministrom športu. Vraj vás odvtedy povýšil. Aká ja vaša funkcia na Štátnom výbore pre šport?
(Smiech.) ,,Je to pravda. Stal som sa riaditeľom odboru, ktorý je nad úrovňou jednotlivých športových federácií. Som priamym pomocníkom pána ministra Fetisova."
Aký je váš dlhoročný spoluhráč šéf?
Presne taký, aký býval hráč. Často až nepríjemne tvrdý, strohý, nekompromisný. Ale takého som ho poznal roky, ničím ma nemôže prekvapiť.
Páči sa vám práca v kancelárii?
Sedím v nej málo. Deväťdesiat percent času trávim na cestách po celom Rusku. Baví ma to, stále sa pohybujem medzi športovcami.
Váš odbor na ministerstve však nemá priamy dosah na autonómnu federáciu ruského hokeja. S jej predsedom Aleksandrom Steblinom Fetisov, a zrejme ani vy nemáte najlepšie vzťahy. Zmenilo sa niečo?
Žiaľ, nie. Ostávajú zlé, ja i mnoho ďalších bývalých hráčov vníma meno tohto človeka na čele ruského hokeja ako jeho urážku. Je to na veľmi dlhú debatu.
Podstata?
Jednoduchá. Nemusím sem ani miešať osobné antipatie. Za osem rokov pod Steblinovým vedením získal ruský hokej chudobné dve medaily na majstrovstvách sveta a jednu na olympiáde v Nagane 1998. Ani jedna z nich však nebola zlatá, čo je podľa tradície nášho hokeja žalostne málo. Oveľa viac bolo ťažkých zlyhaní ako na domácom šampionáte v Petrohrade 2000 alebo v Česku 2004. Hrozné, pritom hráčsky potenciál máme skvelý, len zbornú nedokázal dať doteraz nik dokopy. A Steblin je tam zabetónovaným šéfom na ďalších päť rokov.
Je to o odolnosti starých straníckych štruktúr?
Určite. I keď aj my hráči sme boli automaticky členmi komunistickej strany. Potom sme sa rozpŕchli do sveta, otvorili sa nám oči, spoznali sme americkú kultúru, naučili sa jazyk. A vrátili sme sa do Ruska, kde sme našli vedenie pracujúce zhruba v rovnakom zložením, no najhoršie, že starými metódami.
Bývalá hviezda NHL Pavel Bure povedal, že v ruskej zbornej videl nesúrodé, nahnevané a rozladené hviezdy. Prečo?
Steblin a jeho suita, jednoducho, nestáli o skutočný dialóg s hráčmi, ktorí sa vracali z NHL rozhľadení. Radšej ich onálepkovali ako boháčov, ktorých vopred upodozrievali, že nebudú mať záujem bojovať za národný tím, a sami tak rozkladali ich motiváciu.
Rusko ešte pod hlavičkou Spoločenstvo nezávislých štátov vyhralo olympiádu naposledy v Albertville 1992. Vy sám ste v predchádzajúcej sovietskej ére získali dvakrát zlato a ďalšie striebro. Ako vidíte šance zbornej na ZOH v Turíne?
Sú limitované tým, čo som hovoril doteraz. No pozitívny signál je vymenovanie Pavla Bureho za generálneho manažéra reprezentačného tímu a Sergeja Nemčinova za pomocníka trénera Krikunova. Kiež by prišiel konečne čas zbornej.
Tú na predchádzajúcej olympiáde v Salt Lake City trénoval váš priateľ Fetisov a tiež ostala bez medaily.
V semifinále sme prehrali s domácimi Američanmi o gól. Nebola to hanba, ale Fetisov sa mi aj tak zdal vtedy osamotený. Okolo panoval spomínaný stuchnutý duch a sme znovu pri tom istom.
Ruská federácia ako jediná z európskych členov Medzinárodnej hokejovej federácie nepodpísala novú dohodu s NHL o kompenzácii za odchádzajúcich hráčov do NHL. Prečo?
Súhlasím s ruským postupom. Vezmite si, že Ovečkin odišiel do Washingtonu a je tam najlepší hráč, no zatiaľ bez kopejky odstupného. Jeho trhová hodnota sa blíži k poldruha miliónu dolárov, no podľa zmluvy, ktorú podpísali ostatné európske krajiny, by zaňho Dinamo Moskva dostalo dvestotisíc dolárov.
Ruské kluby tak dali najavo, že sú dostatočne bohaté, aby boli odkázané na plošnú náhradu, ktorá, napríklad, solídne živí trenčiansku Duklu.
Presne tak. Do ruských klubov prúdia veľké peniaze. Dôkazom toho je, že v nich hrá množstvo špičkových slovenských hráčov. A všetkým sa darí splniť vysoké očakávania. Majitelia klubov sa logicky dožadujú trhového princípu pri odchodoch svojich najtalentovanejších hráčov do NHL. Sám veľmi dobre viem, ako kluby NHL ľúbia hokejistov s ruským talentom.
Ruské kluby majú rozpočty aj nad tridsať miliónov dolárov ročne, čo sa blíži reláciám v NHL. Na druhej strane sú štadióniky so štvortisícovou kapacitou, na ktorých vyberajú vstupné dva-tri doláre. Ako tu funguje trh, ktorého sa dožadujú vo vzťahu s NHL? Odkiaľ sa berú obrovské peniaze?
Z nafty, ropy, hliníka, surovín. Do športu vstúpili nesmierne bohatí ľudia ako Abramovič, a to poriadne cítiť.
Aká je perspektíva, že tieto suroviny raz neprestanú prúdiť do športových klubov?
Nevidím ju čierne. Zrejme tento systém preklenie obdobie, keď začne aj ruský šport fungovať na podobných marketingových princípoch ako v zámorí. Potenciál na to je.
Sergej Makarov
Narodený 19. júna 1958
Pravý krídelník začínal v Traktore Čeľjabinsk, od 1979 v CSKA Moskva. Bývalý ZSSR reprezentoval 159-krát, dal 100 gólov. Dvojnásobný olympijský víťaz (1984, 1988). Päťnásobný majster sveta, najslávnejšie roky odohral v legendárnej päťke Makarov - Larionov - Krutov.
V roku 1989 pokračoval v kariére v NHL. Calgary Flames (1989 - 93), San Jose (93 - 95), Dallas (96 - 97). V NHL odohral spolu 424 zápasov s bilanciou 134 gólov, 250 asistencií.
