Šéf Pentagonu Donald Rumsfeld pre britský list The Daily Telegraph najprv uviedol, že tieto plány sa týkajú britských zajatcov. Potom spresnil, že prepustenie sa bude vzťahovať aj na väzňov z iných krajín. V tábore X-Ray na Kube je v súčasnosti viac ako 250 zajatcov z 31 krajín.

„Mojím cieľom je mať čo najmenej zajatcov,“ povedal americký minister obrany Rumsfeld. „Nemám záujem plniť naše väznice a míňať naše peniaze,“ vyhlásil. Rumsfeld však zároveň zdôraznil, že USA vydajú väzňov iba do tých krajín, ktoré budú mať záujem ich súdiť. Ostatní zostanú v rukách Spojených štátov a je možné, že skončia pred vojenským súdom. Na otázku, či by im mohol hroziť trest smrti, Rumsfeld odpovedal: „Áno, samozrejme.“

Ďalšou z amerických požiadaviek na prepustenie zajatcov do rodných krajín je to, že vlády týchto štátov umožnia Američanom ich prípadný ďalší výsluch. Osud zadržiavaných na Guantáname sa stal zdrojom nedorozumenia medzi USA a európskymi spojencami, ktorí mali výhrady k tomu, ako s nimi Američania zaobchádzajú, a k tomu, že prezident Bush pôvodne odmietal dať zadržiavaným status vojenských zajatcov podľa Ženevskej konvencie.

Americký prezident nakoniec priznal členom Talibanu status vojenských zajatcov. V prípade al-Káidy argumentoval, že ide o teroristickú skupinu, na ktorú sa táto konvencia vzťahovať nemôže, pretože teroristov nemožno považovať za zástupcov štátu.

Na Guantáname je 50 Saudov, 30 Jemenčanov, 25 Pakistancov, osem Alžírčanov, sú tam traja Briti, ako aj Egypťania, Austrálčania, Francúzi, Rusi, Belgičania, Švédi a príslušníci ďalších krajín.

USA tvrdia, že o zajatcov sa starajú na primeranej úrovni. Len prvý týždeň od ich príchodu na ostrov uskutočnili 210 chirurgických zákrokov vrátane amputácie nohy. „Myslím si, že sa o nich dobre starajú,“ povedala ošetrovateľka Laura Benderová z New Yorku. Podľa novinárov si zajatci opäť nechávajú narásť fúzy a vlasy, čo úrady povolili na naliehanie jedného z moslimských duchovných na Guantáname. (čtk, reuters)