MONTREAL - Konferencia OSN o globálnom otepľovaní sa skončila dohodou, že k téme zorganizujú celosvetové rozhovory. Za prielom sa považuje, že k záverečnej dohode na konferencii v Montreale pristúpili aj Spojené štáty. Washington sa doteraz striktne odmietal zapojiť do rokovaní o klimatických zmenách.
Stretnutie ministrov životného prostredia z celého sveta sa skončilo nič nehovoriacou dohodou. Sľúbili si, že budú hľadať strategické prístupy proti otepľovaniu Zeme, neurčili si však ani len časový rámec, kedy by k takýmto rozhovorom malo dôjsť. Napriek tomu sa dohoda považuje za úspech. A to jedine preto, že sa pod ňu podpísali Američania.
V centre sporu je Kjótsky protokol o obmedzení emisií skleníkových plynov. Po nástupe prezidenta Georgea Busha od neho Američania odstúpili. Spojené štáty sú pritom najväčším znečistovateľom ovzdušia.
Bushova administratíva považuje Kjóto za zlý prvok. Mimo totiž zostali veľkí znečisťovatelia z rozvojových krajín, ako napríklad Čína, ktorá produkuje až 15 percent emisií. Američania mali obavy, že by znižovanie emisií ohrozilo ich ekonomiku. Washington sa snaží neísť cestou znižovania emisií, hovorí skôr o vývoji nových technológií.
Spojené štáty pristúpili, že budú o téme rokovať až vtedy, keď Kanada a Európska únia súhlasili s tým, že rozhovory budú otvorené a nemusia sa skončiť dohodou podobnou tej z Kjóta v roku 1997. Američania teraz nič podobné podpisovať nechcú. Krajiny, ktoré Kjótu veria, zasa dúfajú, že po Bushovi do Bieleho domu nastúpi niekto, kto bude ekológii viac naklonený.
Cieľom Kjótskeho protokolu je znížiť v rokoch 2008 až 2012 svetové emisie oxidu uhličitého a ďalších skleníkových plynov o 5,2 percenta v porovnaní s rokom 1990.
(kos, čtk)
