"Zdá sa nám, že je nelogické, aby štát dotoval súkromnú inštitúciu. Súkromné vysoké školy vznikajú podľa úplne inej legislatívy ako verejné. Majú právo vyberať poplatky za štúdium, čo verejnému školstvu zákon neumožňuje," argumentuje prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš.
Súkromné vysoké školy sa orientujú zväčša na lukratívne študijné programy, a Rada vysokých škôl sa preto obáva, že budú vznikať iba úzko špecializované vysoké školy s malým počtom študentov, a nie väčšie súkromné univerzity. "Takýto postup ministerstva pokladáme za krátkozraký," hovorí Libor Vozár z rady.
Vláda odsúhlasila návrh ministra školstva Martina Fronca, ktorého ministerstvo malo na reformu vysokého školstva vyčlenených 300 miliónov korún. Reformu parlament neschválil, preto sa ministerstvo rozhodlo, že peniaze využije na niektoré iné reformné kroky a priority - sociálne a motivačné štipendiá a nový finančný systém na vysokých školách. Hovorkyňa ministerstva školstva Monika Murová tvrdí, že "vyšlo v ústrety ministerstvu financií, aby časť z tohto balíka išla na súkromné vysoké školy". Ministerstvo školstva tvrdí, že súkromné školy dostanú dotáciu zatiaľ len na jeden rok.
Zástupcovia súkromných škôl peniaze vítajú. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne získa okolo dvoch miliónov. Jej rektor Branislav Lichardus hovorí, že je to "maličké percento z celoročného rozpočtu". Peniaze minú na počítače.
Bratislavská vysoká škola práva, ktorá patrí bývalému predsedovi KDH Jánovi Čarnogurskému, dostane asi milión. Študuje na nej 450 študentov, za akademický rok platia 53-tisíc korún.
Nesúhlas niektorých predstaviteľov verejných vysokých škôl považuje Lichardus za politickú otázku, lebo z celkového rozpočtu ide súkromným školám veľmi malé percento. "Reakcia nie je logická, lebo naši študenti a ich rodičia sú tiež daňovými poplatníkmi." (mip)
