FOTO
Titan protikladov
Victor Hugo (1802 - 1885) sa pokúšal vo svojom živote spojiť a ovládnuť všetky protiklady: vášeň i rozum, vieru i rúhanie, sen i skutočnosť. Chcel vytvoriť "ľudskú bibliu", ktorá by zachytila všetky činy ľudstva, zozbierala celú múdrosť i temné, nepomenované hlbiny jednotlivca. Vedátori na toto nadľudské snaženie dali nálepku romantizmu.
Hugo, tak ako všetky veľké osobnosti umenia, však prekračuje ohraničenia a učebnicové škatuľky. Dokonca sa celkom racionálne usiloval spojiť všetky literárne žánre. Jeho život pôsobí na nás tiež ako veľkolepý literárny útvar, v ktorom sa miešajú umelecké slohy - je v ňom zastúpená tragédia, poézia i dráma, realizmus i vizionárstvo. Osobne prežíval i inicioval udalosti, o ktorých sa iní iba učia v učebniciach dejepisu.
Vyrastal v rodine, v ktorej sa dramaticky menili politické sympatie - od rojalistov cez republikánov až po bonapartistov. Spolu s bratom už ako 17-ročný vydával dvojtýždenník Ochranca literatúry. A o tom, že to nebola len pubertálna hra, svedčí jeho trvanie - plné dva roky!
Ako dvadsaťročný debutoval zbierkou Ódy a rôzne básne, ale až Spevy východu z neho urobili idol a romantika. Romantizmus bol pre súčasníkov niečo ako kvetinové hnutie z čias hippies alebo súčasný anarchizmus. Keď pri premiére hry Hernani bojovali postavy kráľa a zbojníka, v hľadisku ústne i pästne bojovali Hugovi prívrženci i odporcovia. Čoskoro sa však všetci zjednotili v obdive pri románe Chrám Matky Božej v Paríži. Vydal ho vo veku, keď sa mnohí mladí ľudia iba hľadajú - ako 29-ročný.
Od tohto medzníka sa stal oficiálnym literátom i avantgardným autorom, politickým činiteľom i vyhnancom. Jeho život bol poznačený dramatickými udalosťami - dcéra Adélé sa ocitla v blázinci, druhá dcéra Léopoldine sa utopila, Hugo prežil aj smrť svojich dvoch synov a manželky. Nič ho však nemohlo zastaviť v rozvíjaní jeho gigantického plánu.
Posmelený úspechom Chrámu Matky Božej v Paríži vydal päťdielny román Bedári a ďalšie mohutné románové fresky - Robotníci mora, Človek, ktorý sa smeje, Deväťdesiattri. Zaľudnil ich prízračnými postavami i ľuďmi z mäsa, kostí a vášní. Hoci majú viaceré historické pozadie, aktuálne problémy ich dovoľujú vnímať ako prózu zo súčasnosti. Od veľkých próz odskakoval k nemenej ambicióznym divadelným hrám a poézii, ale aj umenovedným a filozofickým statiam.
A maľoval. Jeho kresby perom sa zachovali v úctyhodnom počte 4000 kusov! Surrealisti v ňom objavili predchodcu automatickej kresby (Hugo neraz dotváral atramentové škvrny alebo maľoval naslepo či ľavou rukou). Profesor Rudolf Fila ho pre jeho výtvarné novátorstvo neváhal označiť ešte za významnejšieho maliara ako literáta.
Román Chrám Matky Božej v Paríži je tiež príbehom protikladov - škaredého Quasimoda a krásnej Esmeraldy, ale aj povrchnosti frajeríka Phoeba a hlbokého citu Esmeraldy, či faustovského kňaza Frolla a čistého Quasimoda. Stačilo len vniesť do hry tieto výrazné postavy a dráma sa rozpútala svojou silou. Ale je tam ešte ďalší hrdina - samotná katedrála. Koľkokrát sa v dejinách literatúry objavuje stavba chrámu či kostola - najnovšie u bestseleristov Dana Browna či Artura Pereza Reverta.
Katedrála Notre-Dame de Paris v Hugovom vykreslení je nielen javiskom ľúbostnej drámy, ale aj bojiskom, v ktorom bojujú proti sebe anjelské i nebeské sily, Satan i Boh. Je to aj kamenný archív histórie i zdroj spirituality.
Je zaujímavé, že vydanie tejto knihy prinútilo mesto Paríž, aby sa pustilo do rekonštrukcie zanedbaného chrámu: začali ho navštevovať turisti, tak ako brownológovia chodia dnes po pamiatkach z jeho leonardovského Kódu. Na rozdiel od súčasného bestseleristu sa však do Hugovho Chrámu Matky Božej chodí už storočia a bude sa chodiť ďalej.
DANIEL HEVIER
Hugov román lákal aj filmárov
Príbeh Quasimoda a Esmeraldy oddávna lákal nielen čitateľov, ale aj filmárov. Z niekoľkých desiatok spracovaní je asi najznámejšia verzia z roku 1956, ktorú režíroval Jean Delannoy. V hlavných úlohách zažiarili nezabudnuteľné hviezdy Anthony Quinn a Gina Lollobrigida.
FOTO
"S týmto románom som sa stretol prvýkrát ako stredoškolák. Bola to jedna z kníh, ktoré ma priviedli k literárnemu romantizmu," hovorí Eduard Krekovič, profesor archeológie na Univerzite Komenského, publicista i hlavný editor úspešnej knihy Mýty naše slovenské. "Paralelne s Hugovou knihou som spoznal aj jej slávne filmové spracovanie s Quinnom a Lollobrigidou. Teším sa, že si Chrám Matky Božej v Paríži po rokoch znovu pripomeniem v novom vydaní." Knihu preložili Michal Bartko a Ondrej Mrlian, jazyková redaktorka Alexandra Hríbiková. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
FOTO
FOTO
FOTO - ARCHÍV
