len vo vodnom prostredí, nový nález preukázal, že sa mohol premiestňovať aj po súši. Dĺžka jeho kroku však naznačuje, že sa skôr vliekol - veľmi pomaly a trhane. Na stopy škorpióna narazil Martin Whyte zo Sheffieldskej univerzity pri geologických prácach v centrálnom Škótsku. "Našiel som kus kameňa s ústrednou drážkou a tromi výbežkami v tvare polmesiaca na každej strane," opísal vedec svoj nález. "Pokiaľ viem, je to najväčšia stopa chodiaceho článkonožca, aká bola doteraz objavená," dodal. V tej istej časti Škótska sa už dávnejšie objavili aj skamenené časti tohto gigantického tvora. Hibbertopterus mal tri páry končatín rôznej dĺžky. Jeho vývoj spoločne s preťahovaním zadnej časti naznačuje, že pravdepodobne občas opúšťal vodu. Nebol to pritom jediný tvor, ktorý sa v tej dávnej dobe vydal na pevnú zem - už pred ním začali opúšťať vodu a pohybovať sa po zemi mnohé iné článkonožce a plazy.