V noci 24. decembra preletí ponad strechy rodinných domov Santa Claus, muž s bielou bradou, v červenom kabáte, sediaci na saniach ťahaných sobmi. Kým deti spia, vlezie komínom a do ponožiek zavesených v izbičke vloží darčeky. Väčšina japonských detí verí, že takto je to všade na svete. Ani bežní ľudia v Japonsku netušia, že v strednej Európe je Santa Claus známy ako Svätý Mikuláš a že do ponožky alebo do topánky nosí darčeky 6., a nie 24. decembra. A rovnako nevedia, že postavu Santa Clausa vymysleli v USA po tom, čo Holanďania v 17. storočí predstavili svetu Svätého Mikuláša.
Odkedy sa v Japonsku udomácnili Vianoce, čo sa stalo až po druhej svetovej vojne, trápia deti 24. decembra rodičov rovnakou otázkou: "Náš dom nemá komín, kadiaľ sa Santa Claus dostane dnu?" Naozaj, okrem tovární a vidieckych fariem na japonských domoch komín nenájdete. Ja som v Japonsku naposledy videl komín, keď som chodil na základnú školu, a to bolo naozaj dávno. Vo vtedajších školách bývali v triede liatinové kachle na uhlie, z ktorých viedla rúra ako komín von oknom z triedy. Kachle na uhlie sa prestali používať niekedy na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Dnes sa v Japonsku bežne kúri plynom, elektrinou a parafínovými radiátormi.
Na Slovensku je bežné ústredné kúrenie a niektorí majú aj kozuby. Oba tieto spôsoby kúrenia sú v Japonsku nezvyčajné, mne sa však veľmi páčia. Až tak, že patria k mojim najobľúbenejším veciam na Slovensku. Keď sa s mojou ženou rozprávame, ako by mala vyzerať naša nová obývačka, vždy sa debata začína tým, ako bude vyzerať kozub. A až podľa toho, kde bude umiestnený, zvažujeme rozmiestnenie nábytku či koberca. Zistil som, že keď v Európe ľudia prerábajú alebo stavajú nový dom, kozub je veľmi dôležitá vec.
V japonských tradičných domoch bývalo uprostred obývačky ohnisko, v ktorom tlelo drevené uhlie. Okolo sedela rodina, zo stropu bol spustený čajník alebo kotlík, v ktorom sa zohrievala voda, čaj či polievka. Toto ohnisko, centrum rodinného života, voláme v japončine irori. Dnes ho zo stredu izby vytlačila moderná technika. Kúrenie zabezpečuje menší moderný tepelný zdroj kdesi v kúte izby a dôležitým bodom obývačky sa stal veľký televízor. Jeden slovenský kamarát mi povedal, že keď si zakúria doma v kozube, televízor nepotrebujú. Praskanie dreva, teplo, oheň, ktorý ohrieva, a nikdy nenudí. Dokonca ľudí zbližuje.
Ako som už povedal, v Japonsku sa kúri elektrinou, plynom a parafínom. Ten bol vždy najlacnejší, preto boli parafínové kachle veľmi populárne. Tento rok však zdražela ropa, takže ľudia hľadajú náhradné zdroje. Podľa japonskej tlače si už ľudia vo vidieckych domoch tiež začali stavať krby a kúria drevom. Vracajú sa ku kachliam, aké sme kedysi mávali u nás na základnej škole. Samozrejme, s modernejším dizajnom. Pretože japonské domy sú postavené z horľavého materiálu, kozub nemôže byť vbudovaný do steny. Japonci ich kupujú hotové a komín vedie von oknom. Sú síce veľmi drahé, ale ako vianočný darček si ich ľudia na vidieku, kde si môžu dovoliť aj komín, pretože domy nie sú tak nahusto, s radosťou doprajú.
Autor: MASAHIKO
