Mnohí cudzinci sú zo slovenčiny zúfalí. Aj ambasádorovi Rodolphovi M. Valleemu dokážu slovká ako "zákaz, príkaz, vjazd, výjazd či prejazd", podobajúce sa ako vajce vajcu občas zamotať hlavu. Napriek tomu už hovorí po slovensky veľmi dobre, zásluhu má na tom aj učiteľka Milota Haláková, ktorú si veľmi pochvaľuje. |
Je krátko pred jedenástou, keď nám v rezidencii veľvyslanca USA Rodolpha M. Valleeho prezerajú z bezpečnostných dôvodov kabelky a fotografickú brašnu. Jeho učiteľka slovenčiny, Milota Haláková, je tu pravidelným hosťom, takže nad obsahom jej tašky sa už nikto nepozastaví. Okrem učebníc a papierov v nej totiž vláči napríklad kopec hračiek. Kocky z lega, panáčika, plastový mobil, dopravné značky. Na dnešnej hodine sa totiž ambasádor bude učiť odpovedať na otázky, čo je dovolené, čo sa smie, čo sa nesmie, čo sa môže a čo sa, naopak, musí, no a hračky sa dajú výborne využiť na to, aby si príkazy a zákazy lepšie zapamätal.
Veľvyslanec má čas rozrátaný na minúty. Našťastie pre nás, slovenčinu už máva pred obedom, nie ako spočiatku, keď mu na učenie zostala voľná len siedma hodina ráno. Srdečne nás privíta vo vstupnej hale a keď nás vedie po schodoch rezidencie do miestnosti, kde bude vyučovanie, bez väčších problémov konverzuje po slovensky. Kým sa usadíme v mäkkej sedačke, vymenuje podrobný slovenský miestopis, všetko miesta, ktoré za posledné týždne precestoval.
Hoci je na Slovensku iba od leta, tlmočenie nepotrebujeme. V jednoduchých vetách je schopný opísať nielen svoj denný program, ale aj odpovedať na naše otázky. Sám je vraj prekvapený, ako mu to ide, a nadšene zdôrazňuje, že SME sú prvé noviny, ktorým dáva interview rýdzo po slovensky.
R. M. Vallee sa po slovensky začal učiť už vo Washingtone, kde pred príchodom na Slovensko absolvoval niekoľkomesačný intenzívny kurz. Bolo to však najmä štúdium gramatiky, takže, hoci na rozdiel od ostatných cudzincov robí pomerne málo chýb napríklad v obávaných pádoch, má rezervy v rozprávaní. Preto chce najmä konverzovať.
Dnes sa učí vyznať sa v slovách ako výjazd, prejazd, vjazd, vchod, zákaz, príkaz, ktoré si cudzinci často pletú. Atmosféra hodiny je priateľská a odľahčená. Na stole nie sú žiadne učebnice ani zošity, ale obrázky s výjavmi z reštaurácie, dopravné značky, autíčka a panáčikovia. Simulujú situácie, s ktorými sa človek stretáva v každodennom živote. Aj veľvyslanec musí rešpektovať zákazy a príkazy.
Hodina je zábavná, rýchlo ubehne. Nedá sa preťahovať ani minútu, na veľvyslanca čakajú ďalšie povinnosti. Ako vzorný hostiteľ nás vedie k východu. Prechádzame aj miestnosťou, kde práve personál zdobí vianočný stromček. Na zemi ležia porozťahované elektrické šnúry s osvetlením. "Pozor, stúpať na ne je zakázané!" upozorní nás veľvyslanec. Vidno, že na hodine dával pozor.