Prví slovenskí repatrianti z Rumunska, Bulharska a Maďarska sa prisťahovali do ČSR už v roku 1925. Štát im poskytol pôdu formou zvyškových statkov. Na Zemskom úrade v Bratislave im povedali: "Vy pôjdete na Žitný ostrov, lebo viac ako sto rokov ste žili v cudzine a neodnárodnili ste sa!"

A tak sa desať rodín usadilo na bývalom Pállfyovskom majeri zvanom Tôňa-pusta, vzdialenom necelé tri kilometre od Dolného Štálu. Boli to štyria bratia Ambrušovci z bulharskej Gornej Mitrapolji, rodina Suchanských, Gregorova, Bombova, Šprochova a Štefana Ambruša z Nadlaku a rodina Rohoškova z Komlóša. Boli to mladé rodiny, deti dorastali práve do školopovinného veku, preto sa hneď po presídlení snažili mať slovenskú školu. Iniciatívy sa chopil Martin Ambruš (sediaci uprostred) a prvým učiteľom bol jeho mladší brat Ján Ambruš (sediaci prvý zľava).

Priateľský prístup a vzorné gazdovstvá kolonistov neušli pozornosti ostatných obyvateľov dediny, čo sa odzrkadľovalo aj v tom, že do slovenskej školy postupne prichádzalo aj čoraz viac maďarských detí.

Obyvatelia Tôňa-pusty neprerušili styky so svojimi krajanmi v cudzine a čoskoro tam začala prichádzať mládež, ktorá mala ambície získať na Slovensku vyššie vzdelanie. Tu ich prijali ako svojich a starali sa o nich počas celého štúdia.

Po roku 1948 museli všetci strední roľníci opustiť svoje gazdovstvá, a tak postupne zanikla aj tamojšia slovenská škola.

Liliana Ambrušová,

Bratislava

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne

máme na mysli?

Fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí (slávnosti, divadelné predstavenia, majálesy, vojenské prehliadky, športové podujatia). Fotografie zo súkromného života, najmä z rôznych činností. Zábery pamätníkov, sôch, ktoré už nejestvujú, dobových dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny i zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe, o človeku v nej.

Tu treba vysloviť dve dôležité prosby: Bez určenia KTO je na fotografii, ČO zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže a prípadne bez ďalších širších informácií, dalo by sa povedať príbehov, fotografia či písomnosť nie je dokumentom, nemá výpovednú hodnotu a nemožno ju použiť. Okrem toho, každý dokument treba na rube očíslovať, označiť menom majiteľa či odosielateľa a v osobitnom sprievodnom liste napísať k číslu spomínaný popis, "príbeh". Ide o obdobie prvej polovice 20. storočia. A ešte niečo, nekvalitné xerokópie nie sú reprodukovateľné.

A ako to, čo pošlete, chceme použiť?

Obsahovo najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME, čo bude istotne uznaním úsilia o ich záchranu, a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria pútavú a originálnu publikáciu - ak materiálu bude dosť a bude zaujímavý.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu Piesne a iné texty.

Kam posielať

materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava; e-mail: Q111@stonline.sk