BRATISLAVA - Pred štyrmi rokmi súperil s renomovaným džokejom Andreasom Starkom o titul nemeckého rovinového šampióna spôsobom, akému sa v turfe hovorí hlava-hlava. Vlani klesol do druhej desiatky. Tohto roku sa však zasa vrátil do prvej. Slovenský džokej Jozef Bojko stále patrí v Nemecku medzi džokejskú elitu.

Tento týždeň sa objavil doma v Bratislave. "Až do konca januára mám dovolenku," vravel. Dovolenka dostihového jazdca však neznamená, že na dva mesiace odloží sedlo a zabudne na kone. "Znamená len to, že denne nerajtujem kone v stajni, ktorá ma zamestnáva," vysvetľoval. "Aj počas dovolenky však môžem prijímať a aj prijímam ponuky jazdiť na dostihoch kone iných majiteľov a trénerov."

Už túto sobotu nastúpi Bojko na dostihoch v Dortmunde, v nedeľu v Neusse. O týždeň znova. V sedle bude aj na Silvestra. Až v ten deň v Nemecku uzatvoria turfový rok 2005. A hneď na Nový rok sa začína sezóna 2006.

"Medzitým však stihnem ponavštevovať aspoň pár známych na Slovensku, v Nemecku, ale aj vo Švajčiarsku," teší sa 34-ročný rodák z Bratislavy. V utorok večer si nenechal ujsť šancu sledovať záverečný súboj Artmedie v Lige majstrov. "Nepatrím medzi skalných futbalu, ale Artmedii drukujem, lebo sa skvele držala v konkurencii špičkových tímov kontinentu." Jozef sa síce narodil na ľavom brehu Dunaja, ale práve presťahovanie sa do Petržalky a náhodné objavenie starohájskej dostihovej dráhy počas detských potuliek mu otvorilo dvere k neskoršej, až nečakane bohatej jazdeckej kariére.

Bojko je absolútne najúspešnejším slovenským džokejom. Počtom víťazných dostihov sa už blíži k sedemstovke (652), má ich už bezmála dvakrát toľko ako ďalší Slovák v poradí (Šarina 376).

Tohto roku odjazdil vyše 670 dostihov. Na Silvestra ich bude mať okolo sedemsto. Takmer dvakrát toľko, ako má rok dní. V najúspešnejšom roku 2001 ich však absolvoval dokonca 788.

"Táto sezóna nebola zlá, ale ani najlepšia," konštatuje. "V stajni máme dosť koní, ale málo kvalitných v zrelom veku. Pár zo šiestich ročkov sa však ukazuje sľubne, takže azda sa zasa vracajú lepšie časy."

Bojko už roky pôsobí u brémskeho trénera Huberta Fanelsu. Ten sa však medzičasom v nemeckom trénerskom šampionáte prepadol až do tretej desiatky. "Napriek tomu som mu verný, je to veľmi seriózny človek, ktorý vždy, keď treba, človeku pomôže. Čím ďalej, tým viac sme na seba naviazaní. Oddelilo by nás iba to, keby odišiel so stajňou kamsi, kde by mi to nevyhovovalo," konštatuje slovenský džokej.

Na otázku, či ostane v Brémach nadobro, však odpovedá opatrne: "Je to veľmi pekné mesto, páči sa mi, ale nesľubujem, že v ňom navždy zakotvím." Bojko sa momentálne teší najmä na syna, ktorého v marci čaká s drážďanskou podnikateľkou Anettou Kellerovou. Zoznámili sa už dávnejšie, miluje kone bezmála ako on, svojho času pár aj vlastnila, no zblížilo ich najmä toto leto a Jozefov ťažký pád na dráhe v Bad Doberane, po ktorom bol osem hodín v bezvedomí.

"Nevrátite sa domov?" nadhodím. "Neviem, čo by som tu robil. Ledaže by som sa dal na politiku," zažartuje. Potom trochu vážnejšie dodá: "Kým vládzem, chcem jazdiť, no na Slovensku je na môj vkus primálo koní."

Aj nemecký turf, ktorý zamestnáva vyše jedenásťtisíc ľudí, však má svoje problémy. "Premietla sa doň hospodárska aj politická kríza, ubudlo v ňom peňazí, všetci to cítime," priznáva Bojko.

Napriek tomu ostáva eldorádom zahraničných džokejov. V aktuálnej desiatke nájdete šiestich cudzincov: o titul bojuje Čech s Holanďanom (Minařík verzus De Vries), za ním nasleduje Panamčan, v druhej polovici sú dvaja Francúzi a Slovák.

MARIÁN ŠIMO